Předchozí 0422 Následující
str. 415
Zemski páni po světe vandiujú.

V ich palácoeh židé prespevujůj Z ich palácov pálenice roba, Bránili by, ale sa ich bojá.

Sedlák-rolnik, též k tomu podobný.

Cim len vstane, hned' ide do krcnn ; Sotva židák s postele svěj vstává: Sedlák sa mu. jako Bohu, klaná

Žeby mu dal pol litra pálená:

Židák hl'adi, jaká je halena?

Nech len neni do čistá zholená: Zidák dá mu pol litra pálená.

Škoda, chlapci, že na borg pijeme !

Len židákom grunty kupujeme. O rok, o dva. dá ťa nekaloví: A tak iste o grunt ťa připraví.

Robota zvierat.

Za humnámi straky, vraný orú. Li--ka plúži. zajáček jej slúži. A kočka žne. kocur snopy váže. Blcha skáče, na voz snopy hádže; A veš. len do stodólky vez! Ve stodole dva kapúni mlátia, Kohůt věje. sliepka sa mu směje. Jarabica do mlýna nosila, Krepeiica ze mlýna vozila Koza miesi, cap jej vodu nosí, A vlk sádže, všetko na rub hádže. A ta morka, velice snohnatá, Všetko ona báleškom ometá. Viděla som všelijaké divy. Viděla som na jabloni slivy!

S e d 1 i ák na bále.

(Táto. patrné v najnovšich časoch povstalá pieseň. i formou i obsahom nepěkná, predca so zal'ubou sa spieva v Bosáckej dolině. Podávám ju, jako přiklad dekadencie 1'udového básnictva, a podávám ju verne tak, jako som ju počul. nemeniac ani slovíčka.)

Išél řeiíák do jenuého bálu. Medzi pánov, do jenného sálu; Tak si on špacíruval. Cigáry zapaťuval; A ti páni pili čierné kávy

„Nalejte mi. pán ho=cinský, štyri, A jenného bažanta: Sak sa, to lahko srátá." A ty kávy koStujú desátku. A ten bažant jeunu štyridcátku: Dohromady padesát. „„Zaplač, sellák. tu tedáž!"" „Hohoho! Šnk je to mnoho! Spuscite mi, pán hoscinský. z toho; Spuscite mi. prosím vás! Sak já pnjdem zajtrá zas." Išél selfak k svému susedovi. „Ach, súsede. požčaj mi sto zlatých, Dám ti od nich pet zlatých." „„Ach, susede, já peňazi nemám; Mals neici medzi pánov na bál! Mal si ty doma zostať. Kapusnice sa nažrať.""

M a r n a v ý.

Ked som bol maličký paholiček, Stupil mi koníček na malíček; Ach. Bože, Bože můj. však ma bolí Tuším sa mi jakživ nezahoji!

H r n č i a r i, dobří chlapi.

Sú hrnčári, sú, Dobří chlapi sů! Ešče hlina nekopaná, Už je ona preslopaná. Sú hrnčári, sú, Dobří chlapi sú! Vy hrnčári. ništ nedbáte. Ked' len muziku máte, Hmčári chudobní, Peňazi nemajú: Pojdu si ich nakopat, kde žáby krkajú. Hrnčári. paholici, Sú dobři mládenci, Tisiceho sedmistého Řemesla myslivci. Včas ano vstávajú, Hlinu si íálajú, A už potem pri oběde Vodu popijajú. Sú hrnčári. sú, Dobři chlapi sú, atd.

(prvá sloka opakovaná).


Předchozí   Následující