str. 246
cou. — Hijo, hijo, na koníčku, do Prešova na pšeničku. Hijó, hijo na koni, pojedli psy tvarohy, Iba jeden ostal, Jankovi sa dostal.
Na chleby. Dievčatá si posadajú, vätšie stoja za nimi. Tie malé sú chlebíky. Jedna chodi od jednej ku druhéj a pýta: »Predaj mi tu sukňu.« »Kur> si od tej.« (Jde dalej): »Predaj mi tu zásteru, šnúrku, čižmy, vlasy atd.« Konečně ukáže na dieta a povie: »tu vši biju, tu, tu, tu!« Vtedy rozbehnú sa i jedna i druhá na dve strany. Ktorá skorej dobehne »ku chlebiku«, tej prináleží. Keď prebehne cez prostridok, povedia, že cez horúci posuch prebehla. Keď jedna viac raz musí oběhnut kolo, povedia na ňu, že už tolko skleničiek vypila.
Hra na húsky. Jedno dievča je gazdinou. Jedno alebo chlapec, je vlekom, ostatní deti sú husičky. Husičky idú do kúta, vlčok sa skryje, (iazdina volá:
Husičky moje, podte domov! — Nesmieme.
Pre koho? — Pre vlčka!
Kde že je? — Za kríčkom.
Čo tam robí? — Umýva sa.
Čím sa utiera? — Zlatým ruéníčkom.
Kto ho tkali — Tkáčka.
Kto ho pral? — Práčka.
Husičky moje, podte domov!
Husičky sa rozbehnú, vlčok si lapá.
|
Hra na kvočku. Jedno dievčatko je kvočka, za ňou pol&pané za sukničky idú druhé deti. Jedno sedí na zemi a ďubká do nej. Kvočka sa zpytuje:
Čo to robíš? — Jamku kopem.
Na čo ti je jamka? — Ohník klásť.
Na čo ti ten ohník? — Vodu variť.
Na čo ti je tá voda? — Kurence obariť.
Z ktorého krdla? — Z tvojho!
|
Vtedy ten zo zeme skočí, chytá kuratá, kvočka ich brání volajúc: kvo, kvo, kvo; kuratá kričia: ciap, ciap, kým si ten zo zeme jedno neulapí.
Lokeš. Dvaja a dvaja postávajú na jedno za druhým. Jeden stane si pred prvý pár,a volá:
Lokeš! — Čo chceš?
Toho zadniho!
TTlap.si ho a zjedz si ho.
|
alebo':
Ulap si ho, ak si ho môžeš.
Zadní pár sa roztrhne a rozbehne na dve strany. Lokeš si
lapá, koho môže, kto ostane, je zase Lokeš.
|
