str. 277
3. Na dolině na širokej Janík trávu kosí,
a Mariška Janíkovi z daleka sa hrozí.Janík,
Janík, švárný Janík, čo si ma opustiu,
čo že to za kňaza bolo, čo ťa Jankom krstiu.
|
V.
Idem do kostola, neskoro zvonia;
v tej nasej zahradě růžička vonia.
Nenie je to růžička,
nenie je to štěpená,
ale je milá, ej hoj doma chovaná.
Povedz že mi milá, čo's taká, bladá,
veď si ty bývala vždycky červená,
líčka sa ťi zbledené,
a očka zakalené
povedz mi milá, ej hoj kdo к vám chodieva.
Ako že ti poviem, keď si to ty ten,
čo si к nám chodievau každý boží deň;
chodievau si každý deň,
sedemrazi cez týden,
ako ti poviem, ej hoj keď si to ty ten.
|
VI.
Tam horeká v čiernom lese,
š.varno dievča trávu reže.
»Kdo ti kázau trávu žati?
musíš ty tu zahynuti.«
»»Keď já mám tu zahynuti,
daj mi trikráť zavolati.««
|
|
|
