stálo na stole, a spraviť pre každý kus dobytka jednu guľku a to mu dať prežreť: nedostane „červenu" (močenie krvou).

Sane sa na leto nesmia dávať na také miesto, kde žíhlava rastie: lebo sa na prvej sanici v zime rozlámu. Keď sa dakomu na sanici sane rozlámu, hovorí sa: „Tie boly iste cez leto v žihlave postavené!"

Kujoni, idúc na jarmek s kravami, pošibú im vymená žihlavou, aby sa zdály byť plné mlieka. — Keď sa žena post coitum na žihlavu „vymočí", nezostane tehotná. V zlorečení sa hovorí: „Bodaj ťa bola matka na žihlavu vymočila!" t. j., aby si sa ani nebol narodil.

Dievčatku, ktorému boly dva prsty na ruke motykou uťaté, rany vymývali odvarkom repíčku a na rany prikladali požmolené listy žihlavové.

Listy potlčené prikladajú na rany. — Žihlavu so suchými slivami varenú užívajú proti boleniu žalúdka. — Z jara jedávajú obarenú a posekanú žihlavu, jako špinát — od kašľu.

Na koreni žíhlavy je „vyrastené uhlie", ktoré postrúhané sa varí, a odvarok pijú proti krvotoku.

Žihlava so zelenými bôrkami potlčená, na ovčom masle smažená a precedená, slúži za masť proti lúpaniu. — Žíhlava so sadlom stlčená slúži za masť proti kŕčom a šlaku. — Odvarkom žíhlavy myjú si devy vlasy, aby im hodne rástly. — Žihlava posekaná a s otrubami smie-šaná dáva sa malým husičkám. i— Posekanou žihlavou kŕmia svine. — Koreň usušený a uvarený pijú od suchôt.

Semeno usušené, na prach potlčené dávajú deťom užiť proti hlístam. — Listy žihlavy a morskej cibule potlčené a na masti usmažené potrebujú sťa flajster na rany. Žihlavou okádzajú opuchlinu. — Mlie-kové hrnce („látky") drhnú žihlavou, a žihlavou napchané ich dávajú vysušiť: aby so v nich mnoho smetany usadlo.— Raci sa dlho udržia živí, keď sú naukladaní v hrnci na vrstvách čerstvej žihlavy. — Po-čarované mlieko lejú cez žihlavy a dva na kříž položené ostré nože: a to mlieko vylejú pod oklap strechy, kde slnko nedosvieti. — Sel-čanov vysmievajú, že siali soľ, a sišla im zihlava. — Zihlavový koreň umytý varia na polievku so zatřepaným bielkom slepačích vajec: a to ráno užívajú proti suchotám.

Keď má lichva „ihlicu", trú jej chrbát žihlavou a režnou slamou, do vody namočenou.

Žihlavu mráz nespálí. — Zo žihlavy pekná pradza.

Žihlavový kvet na masle usmažený a s rozbitým vajcom smiešaný užívajú ženy rodičky. — Žihlavu na masti usmaženú jedia od bolenia v črevách.

Urtica urens L. Malá žihlava. Mrtvá žihlava (!) ale viac páli než veľká. Malou lebo mrtvou žihlavou okádzajú opuchlinu. Odvarok pijú jako thé proti ženskému krvotoku. — Bôrkový koreň, mrtvú žihlavu, peniažkovú zelinu a materidúšku varia vo vode a nad tým sa paria proti lúpaniu. — Mrtvú žihlavu so zelenými bôrkami utlčenú na ovčom masle smažia a precedia: a touto masťou mažú si údy od lúpania. Zelina so sadlom stlčená dáva masť na potieranie kŕčom sťahovaných údov alebo šľakom porazených. — Drobná žihlava pred Jánom sbie-raná je liek proti rozličným chorobám.

Vicia sativa L. Vika. Kto voly krmí vikou, vypľznú mu. Aj o ple-chavých ľuďoch sa žartom hovorí, že za mlady viku jedávali.