str. 153
Po odspievaní domáci obdarovali chlapcov maslom, vajciami, slaninou, alebo pár groši im vstrčili do hŕstky.
Keď chlapci jDochodili dedinu, nasbierané dary zaniesli pánu učiteľovi. Za ustávanie pi. učiteľka sbierateľov pohostila chutnou večerou; mastnými haluškami, pričom hriato nechybovalo!
Táto obyčaj nie je nová a osamotelá. Známa bola nielen po celom Slovensku (Sborník V. str. 67; Var. VII. str. 111), ale í na maďarských krajoch. Jedna takáto v maďarsko-latinskom texte nájdená rečňovanka pochádza z roka 1650. Nájdená bola v Dondoši v archíve Františkánov (Ethnografia v. XXVI, str. 44).
V tejto rečňovanke práve tak, ako i tu v udatej, odvoláva sa na „zachovaný obyčaj", z čoho môžeme uzatvárať na starobylosť tohoto zvyku.
Rytmus je veľmi primitívny, podobne i melódia je monotonna; tak v prvej ako i v druhej polovici jedna veta stále sa opakuje. —
K tomuto podobne deti sbieraly milodary pre učiteľa i na Gregora, 12-ho marca. Tento deň takto srjievaly:
2. Po najprvej Boha znať,
Stvoriteľa svého,
vieru jeho vyučovať,
Krista Syna Jeho,
Krista Syna Jeho.
3. Preto, Ti Matko milá,
daj nám svého Syna,
ktorý bude od malička
k dobriemu privykať,
k dobriemu privykať.
4. Ak nám syna nedáte,
pár groši nám dajte;
s jedním grošom, lebo s dvoma
málo zubožíte,
žiaka odměníte.
5. Ak nám žiačku nedáte
pár vajec nám dajte;
s jedním vajcom, lebo s dvoma
málo zubožíte,
žiačku odměníte.
|
Keď chlapci toto odspievali, nejstarší z radu vystúpil a takto rečnil:
Soli, soli, popoli;
dajte žiaka do školy.
Dáme mu na predok bukovú tabličku
a na zadok brezovú metličku.
|
Melódia tejto povedačky je príjemná, rytmus zodpovedajúci.
Pozn. red. Tekst písně zpívané při obchůzce na den sv. Blažeje se s části srovnává s kol e dním i písněmi velikonočními. Srovn. Erben 362:
|
