škodily drobnému zeraanstvu: predca tak rychle a tak dokladné neotravovaly 1'ud, jako tie z prachov robené nápoje to robia všade.

To hostenie množstva drobných zemanov bolo jím na velikú škoda. Lebo odhliadnúc od toho zhanobujúceho krmenia a napájania 1'udu, otupujúceho cit slušnosti a potupujúceho hodnosť 1'udskú, zanedbávali zemani svoje domáce a polné práce, a mnohí ani neorali ani nesiali, len striehli na pokynutie, kdeby sa z cudzého výše miery najesť a napíť mohli: čo všetko pomáhalo prispíšií jich pád. Že si mohli spievať: „Neorem, nesejem, samo sa mi rodí": vypomstilo sa na nich. Kedykolvek si pomyslím na to veřejné krmenie a napájanie a tým każenie a znemravnovanie bodrého 1'udu, už či sa to dialo po čas reštauračných kortešaček, alebo pozdejšie pri vol'bach vyslaneckých: vždy mi ho je 1'úto; lebo čo sa v tom 1'udu zkazilo takými žranicami, to sa ani za dlhé roky zase napraviť nedá.

Kto vlete cestuje Bošáckou dolinou, móže počuť vykríkaf s blízkých kopcov pasákov: „Utrú!", na čo sa podhradlskí zemani náramné hnevajú, a už nejednoho pasáka náležité vyštícovali a vyšlahali za to. Stalo sa raz, že pri hostině a pijatike v kaštieli podhradskom, keď bolo mnoho drobných zemanov aj so ženami sejdených, a muži oso-bitne, ženy zase osobitne krmeni boli, jedna opilá zemanka pod bránou na zem spadla, a požité pokrmy a nápoje, kadě do žalúdka sa dostaly, tade i von sa hrnuly, a dve zemanky ju utieraly a čistily: ta opilá v omámenosti riekla: „Nech len utrú, však sa jim za to od-slúžim." Ale tunajším, k vysmievaniu zemanov vždy naladěným se-dliakom, na tejto nešvare nebolo dosť; preto, aby zemanov zlostili, pustili medzi 1'ud iný variant, v ten rozum: že keď jeden zeman ležal opilý pod stołom, a potom prišiel pes a ho oblizoval, zeman, nazdávajúc sa, že ho to daktorý pán brat z milosrdenstva švárí, nekol: „Utrú, pán brat, utrú; však, keď sa jím také voťačo přihodí, aj ja jim poslúžím!" Kol'korazy sa ešte aj teraz stane v lete, že keď paholci idú na vozoch do kopanie pre seno, na konci dědiny vy-kriknú: „Utrú!", ale hněď šibnu do koní, aby nedostali palicou lebo kamenom po chrbte.

Počul som od samého Gustava O3troluckého, jak ostudné mu to .bývalo, ked sa mu nahrnulo zemanov z celej stolice do kaštiela, a tu sa za viac dní pri jedení, pití, hudbě, tancoch, spevoch bavili, a on už musel medzi tých pánov bratov chodiť, a aj s opilými pekne za-chádzať. Baz bolo mnoho aj kaputošov pri takej hostině, ktorí celu noc nezbedníčili a až ráno sa porozebádzali. Ostrolucký si kázal mládencovi doniesť fl'asu černidla, ktorú sám bol položil vo vrchnej palotě za kachl'e. Mládenec ale černidla nikde nemohol naisť; až potom, keď palotu čistili, stoly, misy, fl'ase a iné věci vynášali, do-behol mládenec k pánovi a riekol: „Pán Veťkomožný! už ja viem, kde je fl'asa atramentu!" „Nuž, prečo ju tedy nenesieš?" povedal pán. Na čo mládenec s posunkom pitia riekol: „Už je ten atrament