v žaludku zemanovi" Na stole bola od černidla fl'asa prázdna medzi inými fťašami, a celý stol a dlážka boly zababrané. Keď sa tnnajší zemani do kaštiela sešli a nevěděli sa tak skoro domov poberať, ale vždy len víno pýtali: robieval to spomenatý mládenec s nimi tak, že jím do vína prilial hodné tuhej slivovice, od čoho sa tak dotrandžíli, že padali jako muchy, a potom jich poodvádzali domov.

Raz poslal Ostrolucký zemanom okov podhradského vína, aby sa občerstvili. Jakýsi vel'mi chudobný zeman, menom Gyarmathy, keď víno okusil, počal láteriť a Ostroluckému nadávať, že jim poslal víno kyselé, a že by bolo lepšie, keby všetci zemani račej přešli na stranu Ullmannovu, a víno v sudku vyhodili nahněvaní zemani do humna. Jak sa o tom Ostrolucký dopočul, poslal jim hned1 druhý okovec lepšieho vína s odkazom, že sa to len omyl'om stalo. Dali sa tedy páni bratia do toho dobrého vína, a keď pre 35 voličov i so ženami, okov vína bolo tol'ko, jako psovi mucha, łebo hned1 bolo vypité, vyšli zemani do humna, ten vyhodený okovec kyselého vína vziať: ale toho už tam nenašli, lebo ho ktosi medzitým odpratal.

O jednom tiež vel'mi chudobnom zemanovi počul som od samého-Ostroluckého, že sa raz k obědu neskoro dostavil, tak že kuchař už. nemal preňho masa, lebo sa bolo mnoho hodovníkov šišlo. Poslal mu tedy sám Ostrolucký so svojho štola dva kusy sekaného a vysmáža-ného masa. Moj milý zeman ale, nazdávajúc sa, že je to len jakýsi maskovaný chlieb, uchytil to sekané maso, hodil oba kusy s celou silou na tlo a lomcoval: „A čo já potrebujem tvojho chleba? nemám ja doma chleba dosť? Vivat Ullmann!'1 Na to sa strhol veliký křik, tak že sám Ostrolucký musel svojích hosťov na poschodí odbehnúť a toho lomcujúceho zemana krotiť.. a ukrotiť. Iný zase, tiež vel'mi chudobný zeman, prevádzal taký sport, že fl'asu s vínom postavil da prostriedku cesty, a sedliaci ju museli s vozmi obchádzať; lebo běda by bolo bývalo tomu sedliakovi, keby bol tú fl'asu odhodil alebo vozom zdrúzgal. Sveřepost mnohých zemanov aj v tom sa prejavovala, že keď sa viezli v nedelu k takému veřejnému krmeniu do kaštiela a přihodilo sa, že 1'udia sviatočne oblečeni právě z kostela domov sa ubierali : rozohnali koně do najvatšej bariny lebo mláky, aby čistotné oblečené ženičky a dievčatká blatom zafrkali. A sedliaci to museli strpeť, a darmo by sa boli na nezbedníkov žalovali, lebo před re-štauraciou nikto z pánov nechcel si zemanov rozhnevať.

Po čas reštaurácie v Trenčíne trval shon zemanov temer za dva, týždne. Tam každý kandidát svojích voličov stravoval. Dakedy dostali raňajky, oběd a večeru po hostincoch, a keď nedostali jesť, dostávali do dvaciatníku striebornom na oběd, a po desiatníku na večeru. Pod-županovou starosťou bolo, po čas congregácie stoličnej všetkú intelli-genciu hostiť, a kol'korazy sa stalo, že podžupanovi jeho celá ročná plácá — 4000 zl. šajnových (1600 zl. str. = 1680 zl. r. č.) nevy-stačovala na hostiny jednej congregácie. Ále v tedy bol podžupanská