podal bo kaplánovi: aby túto kázeň čítal. V kostele už kaplan nemal kedy rukopis si prečítať, až keď vyšiel na kazateľnicu, kam ŕíta, tam číta o velikej, krásnej kométe, a poučuje l'ud, aby sa jej nebál. Ľudia len očí vyvalovali, č j je to za kométa, a nevedeli ani dočkať západu slnka, aby ju videli; a kde nič, tu nič! a l'ud sa darmo takým neslušným žartom nabaláchal.

O dúhe sa hovorí, že „vodu pije". Kruhy okolo slnka a mesiaca, • v ktorých sa dakedy ukazujú aj vedľajšie slnká, poťažne mesiace, považujú sa zvestovateľov veľkej smrtelnosti ľudí, alebo aspoň blízkosť nebezpečných nemocí.

Čierne škvrny na mesiaci predstavujú ľudu na harfu hrajúceho archanjela lebo Dávida, ale vidieť ho môže len ten, kto, keď je mesiac na splne, zo sna sa prebudíac hned vybehne von a na plný mesiac pozre. Stará babička mi rozprávala, že videla na vlastné očí, jako tam na mesiačku archanjel nohou knísal, v rukách o koleno opretú harfu držal, a na strunách prstami preberal. Kdo sa na plný mesiac dlho díva: tomu me.-iac zrak vytiahne a ho oslepí. Keď mesiac hore rohami nastáva: bude tuhá zima.

Iné vítanie v novenastalého mesiaca znie :

A po smrci královstvo nebeské.

Medzi odriekaním týchto veršíkov, strkajú vo vrecku a v rukách paniazmi, aby sa ich za celý mesiac peniaze držaly; kto, vidiac po prvý raz nový mesiac, v ten čas nemá žiadnych peňazí pri sebe: nebude mať za celý mesiac peňazí.

Vydajú nedočkavé devy a vdovy, chodievajú na nový 'mesiac na šťastné vody a pri tom po trírazy vítajú mesiac takto:

Vlasy nemajú sa stryhať, keď je mesiac na schode, t. j. keď sa umenšuje, lebo by vlasy neriastly; ale jich treba stryhať, keď mesiac rastie, aby aj vlasy dobre podrastaly.