str. 548
53. Eh, veru, dzěvečky, víte si věnečky,
já by som si vila, už som sa zavila. Vydajte sa, dieuky, všetky jedným razom, já by som sa vydala, ale muoj je kňazom.
54. Horička tisová, ko bys bola moja, dau by som ťa okovať želiezkom do kola.
55. Ondráš, milý Ondráš, len sebe rozváž
na dvoje, na troje, keré dzieuča brae máš.
56. Pred našimi dvéri mramorový kámen, čo som sedávala
se šuhajom na nem.
Eh veru, Ondreju, zelený polejů, 1) čo na teba pozrim, suzi ma obleju.
Vlasy, moje vlasy, škoda vaši krásy, nebudete váleť po Čakove rosy. 1) druh máty.
57. Pesničanky moje, ako vás zabudem? Na zpodok do truhly ukladac vás budem. A tu najpěknějšu
na sám vrch si dám, keď ma kdo vybije, tu mu zazpšvám.
58. Dudánky, dudánky, idúci od Hanky dudaly vesele
u moji macere. U moji macere pečeno, vařeno, u moji šuhajky ani nekůreno.
59. Keď som išou od svej milej, tuze pršalo,
spadnul som tam do prikopy, to ma mrzelo.
Spadnul som do prikopy, umazal som si boty, tak som prisol od svej milej ako z roboty.
60. Pochválen Kristus, pani šenkárka, tu-li tancuje moja frajerka?
„Eh veru, veru, u dverí stojí, tancovala by, teba sa bojí." „Keď by som vedel, kdo s ňú
tancoval,
eh já bych se s ňom do krvi rúbal." „Není sloboda do krvi rúbať, ale sloboda s každým taneuvať."
61. „Povedz ty mi, moja milá, povedz, kterú cestu na travičku pojdzeš?" — „Eh já pojdzem do včelína,
tam je hustá jeťelina."
62. Eh já veru dobre viem, čo po poli roste.
Pre chlapce rozmarín, pre dieučence chvostě.1) 1) bodláčí.
63. Eh ja veru pupenec, zelený pupenec, povedz mi, pupenec, kdě je muoj slúbenec.
64. Never šuhajko vi ako tému hadu,
má on pod jazykom devacieru radu. Never šnhajkovi, veru že mu never, kým ti on neklekne pred oltár na kamen.
65. Keď já puojdem odtúr, kúpim já si kotúr, budem sa kotúlať, kdě já budem bývať.
66. Keby opadaly tyto vršky dole, boly by rounější než Trnauské pole.
67. Keď já puojdem ces Trnauské pole, puojde mi hrajúci muzika ve troje. Muzika hrajúci, gajdoš 1) gajdujúcí,
|
|
|
