str. 547
moja žena hrubá, 1) má sa povälať. 2)
1) těhotná. 2) slehnout.
39. Hora, moja hora, pokjan 1) da si moja ? Len po ton ehodníčok, čo líha Palíčok.
1) až pokud.
40. Dolina, dolina, 1) čo že ma je po ní, cesta zarúbaná
k frajerožke moji. Cože mi je po ňom, po poľu zelenom, keď sa mi nedajú přechoditi po ňom.
1) z Turopole.
41. Horicka zelená, ver si ošuměla, ako by si nikdy zelená nebola.
42. Bože muoj, otče mu oj, 1') na tejto doline
žiadou sa nezpýtá: „Šuhajček, čo ti je?" „A čo že by bolo, hlavička mia bolí."
1) z Turopole.
43. Eh já, veru, lefala 1) sivá húska bez piera. A já chytajú, lapajú, a to moja milá.
1) z Koralovic.
44. Eh, veru srno boly 1) tri vlastnie sestričky, i zas sme sa rozešly ako viaštovičky. Jedna je za Váhom, druhá za Dunajom,
a tretia si vandruje za švarným šuhajom.
1) Sebr. sp. IV, 317. IX, 202.
45. Kde's ty ruže, moje milá, nabrala,
keď si ty je, moje milá,
uesiala?
Pri tom panskom stavení,
tam ma pri něj sebrali,
ešče mi povedali, že som je uljrala.
46. Pod tú horu vysokú, pod tú skalu širokú studzianlia vysekaná. Napi sa jej, má milá, ak si ty spravodlivá. Jak sa jej napila, hneď barvu premenila, Nejesi, moja milá, nejesi spravodlivá.
47. Linťava 1) rola samým kvítkom kvitne, to moje srdenko
len ma do něj lipne.
1) jméno.
48. Jožko žíútovlasý, obrae sa nazpátek, uvijem ti pierko zeleno na sviatek.
49. Eh ja veru, nebudem 1) u Hlinčaov bývať, majú kalnú vodu, nemnožení ju pívaf.
1) Sebr. sp, IX, 201.
50. Eh veru, z večera
tmavá nôcka bývá,
na môjho frajera
to dobre nebývá.
Ako ty zvezdičky
z večera jadajú, 1)
volací 2) mládenci
frajerek hladajú.
1) blýskají se. 2) leckteří.
51. Lísteček z javora upadou do mora, nebudem sa vydávať, až bude Kehora. Lísteček dubový upadou do vody, nebudem sa vydávaí, až budú jahody.
52. Teče voda podle vody, 1) půjdzeme my na jahody. Jahody sa nezrodzily, darmo smo sa nachodzili.
1) Sebr. sp. IX, 204.
|
|
|
