Tak raz horelo v meste T. Statné hasičstvo vyrukovalo. Medzi inými mladý poddôstojník horlivé riadil svoj oddiel. V najvätšom ohni postavený, nezbadal, že sa k nemu dostala akási dievčina, len keď po-tiahla ho za kabát. Obzre sa, i pozná slúžku svojej tetušky. „Čo chceš .tu?" opytuje sa. „Prosím ponížene, posielajú ma ,kišasonka' (slečna) a poslaly im toto vajíčko." Nahneval sa mladý poddôstojník, no ešte uspel opýtať sa: „Načo do paroma?" „Prosim ponížene, to vajíčko je od čiernej mládky, kde ho zahodia, tam prestane horeť." Nazlostený hasič zchytil „zázračné" vajíčko a praštil ho pred seba do jedného dvora. Tam, náhodou zastavil sa oheň. „Hľa," riekla potom tetuška, „to vykonalo vajíčko od čiernej mládky."

Žobrákom a „potrebným" ľudom dávajú naše gazdinky po vajíčku. Snáď vtedy, keď nemajú inšie. , Keď sliepka už „znesie" sa, že už nevládze viac, snesie vajíčko malinké, bez žltka. Toto netreba stroviť, ale vziať a „preľúčiť cez dach, alebo strechu. Lebo je to vajce nie dobré "

Jestližeby sliepka spievala, alebo odchodné od iných škrečala, to treba považovať za zlý znak. Takú sliepku najlepšie hneď predať, alebo zarezať, lebo ona „věšťuje" domu neštestia.

Keď sa sliepky podsýpaju, užívajú niektoré gazdinky ten fígeľ, že vezmú z toho dvora, kde dobre vedú sa sliepky, z pod „nátoňa" (kde drevo rúbu), niekoľko triesočiek a tie položia do hniezda. S tým odoberie sa tým istým gazdiniam štestia. Vajíčka, ktoré majú sa podložiť pod sliepku, podkladajú sa z klobúka, aby boli kohútiky (odpredajné) a majú sa „podsypať v taký čas, keď idú deti zo školy alebo ľudia z kostola, aby sa tak odrazu vyhrnuly." Škrupiny, z ktorých „vykotúialy" sa kuriatka, hodia sa do vody, aby boly kuratá čerstvé.

Vajce prichodí aj v liečení ľudovom. Medzi inými zvláštne toto: Keď je dieťaťu „na srdiečku" (epilepsia), treba nad nim, kde koľvek nachodí sa, vajce vydúchnúť, do vajca toľko maku nasypať, koľko sprace sa a to tam, kde dieťa ochorelo, zakopať. Tak, ako ten mak nikdy nesíde, nezakvitne, nezarodí, tak ani tá nemoc viac nepríde na toho istého človeka.

Škrupiny z vajec upotrebúvaju sa aj čo čary ku rozličným sťry-gônským kúskom. Obyčajne ale hádžu ich do ohňa, aby predišlo sa zlému a dali ohňu istú, povinnú oběť. Bačovia, pastieri a valasi neidú variť skorej žinčicu, kým nehodia do ohňa soli.