Předchozí 0071 Následující
str. 40

uhnul plecom a riekol: „Pre mňa si aj sadni." A ona si sadla na ten tretí voz. I začne žena rozprávať:

„Aby si vedel, koho to vezieš: ja som smrť a idem si pro toho krčmára, ku ktorému beriete sa vy „trie" na noc. Ale ty sa neboj, ty vidíš všetko, čo sa robiť bude, no tebe nestane sa nič. Aj dobre sa ti bude vodiť, naďalej budeš mať požehnanie na statku a na dětoch, ale tí dvojmi neobídu na suchu. Pamätaj, jednomu zomrie žena, druhému pomrú deti. Tebe ale ukážem ako umierajú l'udia — lebo, hľadže, ako sa rodia, tak mrú ..."

Pri takej rozprávke vytiahli koníky na vrch a potom to šlo, ako po masle. Bol večer, keď prišli ku krčme. Z krčmy rozliehala sa muzika a spev, len sa tak hora hlásila. Krčmár si dal vyhrávať a „ihral" a preberal nohama, dobre sa tam nepotrhal. Furmani, ako si opatrili koníky, vošli do izby a posadali si obdeľač ku stolu. S nimi prikradla sa aj tá smrť, ale nevidel ju nikto iný, len ten, čo ju viezol. Len sa tu pritiahne „tetka-smrť" ku tomu krčmárovi a klep ho mlatkom po hlave. Krčmái vychytil sa, lapil sa rukou po hlave a zkrikal: „Jaj moja hlava" a bolo po ňom. Tetka smrť vytiahla sa zase z izby a zas& ju nik nezbadal, len tot, čo ju viezol.

Iný raz ten istý furman prišiel ku umierajúcemu mládenci. Smrť mu stála pri hlave a tu náš furman vedel, koľko bilo. Ledvác duša vyletela z tela, sadla si na rameno nebohého a začala ho oblibovat, hladkať a bozkávať. Lebo že jej dobre bolo s tým mladým, krásnym mužom na svete, potom rozlúčila sa s ním ešte raz, uletela do neba.

Ale umieral zlý, hriešny človek. Tu duša nariekajúc zlorečila, plia-skala a hřešila mrtvého, lebo že ona pre jeho veliké hriechy teras prísť musí do večného zatratenia.

2. Smrte, nesúce mor medzi ľudí.

Išli tri smrti cestou. Niesly mor medzi l'udi. Dve mladšie ponáhľaly sa, tretia nevládala za nimi, lebo bola chromá. Pokrivkujúc rúcha sa za nimi, aby ju počkaly. A keď tie nepočúvaly, na jej volanie nedbaly, hrozí sa tá krivá:

„A ja pôjdem a ja poviem:

Keby ľudia vedeli, od čoho by nemreľy

Bederenčok, psí korienčok,

Semennú župku pili."*)

Počul to na blízku ukrytý človek, zaniesol tú zvesť do svojej dediny a ti, čo sa dla rady starej, krivej smrti spravovali, neumreli na mor.


*) Konopné semä. Ked bol hlad v okolí, nasypali plačúcim deťom za hrsť se-menoa a ony to jedly.

Předchozí   Následující