Nemusí byť smrť nepodplatitelnou, lebo prijíma dary, tu vajce, tam maku. Malé dievčatko opýtalo sa starý tetky: „Čo, tetka, vy ešte neumriete?" A tá odvetila: „Ej, dáme smrti maku." Prijme, vraj smrť aj náhradu za vyzretú už obeť. Tak onemocněla jedna šestonedielka. V noci bdela babka u nej a vypočúvala, čo nemocná rozprávala. Len sa postel-kyňa raz posadí na posteľ a začne sa oh'rnať a prosiť: „Ach, neberte že ma, neberte, čože si počne ten mój muž so troma sirotami?" Za chvi-l'očku babka nepočula ani slova. Nemocná ako by načúvala a potom hovorí ďalej: „Keďže je už tak, že vy musíte doniesť dakoho so sebou, tak. iďte do susedov, tam majú chlapca, toho si vezmite." Potom ľahla si nemocná zase a zaspala. Náhodou u susedov ochorel chlapec jedináčik na osýpky a v tú noc aj zomrel. Babka vyrozprávala, čo počula, a z toho ztrhla sa pravota a nenávisť na celý život.

„Smrť je istá, ale hodina neistá." Hovorí sa, že každý so sebou na svet donese nie len zárodok smrti, ale aj spôsob umretia. Na to vzťahuje sa porekadlo: „Koho majú obesiť, ten sa nezatopí." O tom, kto veľa choreje, zněje porekadlo: „Do blata veľa dažďa netreba." „Slabú lesu ľahko vetor zvalí." O starcoch: „Jedna noha v hrobe, druhá na hrobe." „Do hrobu vyzerá." „Krpci zmetal." „Do zemi zahryzol." „Tam je, kde loj kopú." O mladých: „Mladý môže, starý musí." „Dneska mi hudci hudú, zajtra mi spievať budú; dneska som na doline, zajtra som v cintoríne." Nóti si zádumčivá dievčina tušiaca blízkosť smrti. „Smrť ho preskočila." Hovorí sa, keď niekdo nevdojak strhne a strasie sa. „Smrť ho strčila." Zase keď slabý človek bez patrnej príčiny spadne. To je vraj znakom, že dlho žiť nebude.

Kdo bojí sa duchov alebo smrti, nech potiahne mrtvého na svoje meno pokrsteného za palec, tak prestane sa báť. Každý mrtvý musí do tedy, kým nepríde druhý, za ním v cintoríne stáť na „varte". Keď kladú vrchnák, víko na rakev, rozdrapia plachtu nad tvárou, takže je tvár odkrytá. Kto ochorie v stredu, alebo v piatok, ten zomrie. Umierajúci maj, vidia čosi. „Mňa volajú, musím ísť," povedal jeden manšel a hľadel do obloka. Kdo po smrti „omládne", zavolá mladého za sebou. Keď zomrie žena „nečistá", t. j. v podozrení strygóňstva stojaca, alebo veliký hriešnik, je velký vetor. Tak hovoria, keď véchor sa strhne, že kdesi dakto obesil sa.

Matka nesmie prílišne nariekať za umretým dieťaťom. Lebo by ono na druhom svete ležalo vo vode a košielka by od sľz neusychala. Ani nesmie matka do Jána (24. Júna) jiesť jahody a iné ovocia. Lebo v nebi deli panna Mária jahody deťom, jedným dává, druhé ale odbaví so slovami: „Vy nedostanete, lebo vám matere sjedly." Smutné detičky neobdarené odchodia pre mlsnosť materinu .... Táto povera je tak hlboko zakorenená, že aj inteligentné a vzdelané ženy za celý svet n.epoložia jahodu do úsť, kým nezasvitne určený termín. Pri pohrebu die-ťata matka nesmie nazreť do jamy, lebo umrelo by jej aj druhé dieťa. V dome umierajúceho, ba i v susedstve po čas umierania nepracujú, výjmuc tích najnutnejších prác okolo domu. Ženy odložia praslice, pokryjú