Neváhal som podať aj daktoré varianty už v Kollárových Zpie-vankách v rokoch 1834. a 1835. uverejnených piesní, keď sú tieto varianty značne odchylné; za to ale s Kollárovými totožné, lebo len od nich nepatrne odclrylné, mnou z úst ľudu zaznačené piesne, znovu zbytočne neuvádzam. Rád uznám, žeby prítomná sbieročka, v ktorej nezmenil som ani slova, o mnoho cennejšou bola, keby som mohol podať k piesňam aj nápevy. Že ale sám .noty písať neviem, ani tu na blízku nikoho neznám, ktorýby vedel tie nápevy tak správne napísať, žeby z toho aj znalci spevu osoh vziať mohli: nezbývá mi iného, jako podať len holé teksty. Možno, že daktoré z týchto, niže podaných piesní, mimo Kollárových Zpievanek, po iných, tiskom vyšlých sbierkách, už odtisknuté sa nachodia. Nemajúc ale tie sbierky piesní pri rukách, nemohol som ich ani s mojim materiálom porovnať; a tak vopred prosím za odpustenie, jestli by daktorá z níž odtisknutých piesní už inde bola uverejnená. Hovorí . sa: že nevedomosť hriechu nečiní, ač dobre viem, že chyba lebo hriech, vedome lebo nevedome spáchané, chybou a hriechom ostávajú a zaslúženému trestu neujdú, ktorý potom treba kajúcne prijať a pretrpeť, a na budúcne byť pozornejším. Mnoho času už nemám k študovaniu a porovnávaniu rozličných sborníkov národných piesní; preto radšej podávam túto sbieročku verejnosti už teraz tak, jak je, než aby moje značky ostaly medzi inými papierami a potom sa potratily. Čo podávam, z toho nič neni moje; lež som začrel do pamäti ľudu môjho, a z tadiaf som to vybral od slova do slova. .

Jako som už spomenul, počuť už teraz zriedkavejšie spievať, než len v nedávno minulých rokoch; preto sa musíme poponáhľať: aby sme to, čo sa ešte dosiaľ v pamäti ľudu zachovalo, zavčasu zachytili, a tak pred zamknutím zachránili. Nikdy som. nepočul, že by ľud náš tieto svoje samo-rostlé piesne bol menoval „národnými" piesňami, ale ich menuje piesňami „svetskými", „prezbožnými", ba často aj „darebniciami", na rozdiel' od piesní „pobožných"; a keď sa ubierajú väčšie menšie zástupy veselo spievajúcich robotníkov na pole lebo z poľa, alebo hlučné svadobné sprievody, vedľa dakterého kostola: v blízkosti jeho spev veselý razom umľkne, jakoby uťal; až keď sa hodný kus od kostola vzdialili: pokračujú v speve; lebo sa nazdávajú, žeby spievaním svetských piesní v blízkosti chrámu, tento jaksi znesväcovali.

Sbieročka táto obsahuje malý počet detských, pri hrách recita-tivo odriekaných veršíkov a piesní, potom piesne ľúbostné a svadobné, žartovné a kúsavé, vojenské a konečne rôzneho-obsahu piesne.