Už 36. rok žijem tu v Bošáckej doline a s ľútosťou pozorujem, že z roka na rok menej počuť veselý spev 1'udu po poli, len pri zvláštnych priležitosťach, jako sú svadby a pálenie jurských ohňov, večer dňa 23. apriľa po západe slnka, ozýva sa dolina hlučným spevom. Ešte pred rokom 1860. po čas kortešaček a pri voľbách vyslancov sněmových, a pred r. 1848. po čas stoličných reštaurácií, t. j. voľby stoličných úradníkov, počna od podžupana až po boženíka lebo kommissára, mával každý kraj, poťažne každá stolica, svoje zvláštne, časové, protikandidáta tupiace a vysmievajúce, svojho kaudidáta ale vychvaľujúce pesničky, ktoré keby so-brané boly, na koľko sa ešte v pamäti ľudu zachovaly, tvořily by, mutatis mutandis, bohatý materiál pre mnoho ročníkov humoristických časopisov. Kdežto pred r. 1848. na stoličných reštauráciách len výlučne zemani podieľ brávali, a tie kortešské piesne sedliaci len jakoby k privátnemu potešeniu, po poli si vyspevovali: na vyslaneckých voľbách od r. 1848. aj nezemani svoj podieľ majú, a bodne dlho pred voľbou, a dlho po voľbe, nech si ona vypadla jakokoľvek, volebné piesne aj po poli sa ozývaly, až do najbližšej voľby, kde predošlé piesne novými bývaly zaměněné. V najnovších časoch už aj takéto volebné piesne, slúživšie práve len okamženiu, zanikajú. Do tejto mojej sbierky nevzal som reštauračné a volebné piesne, ač i z takých dakoľko znám. Najväčšiu čiastku tu niže podaných piesní a veršíkov, recitativo odriekaných pri hrách detských, sosbieral som v Bošáckej doline. Ktoré som zachytil v iných krajoch, tie sú menom toho kraju označené, kde som ktorú počul z úst ľudu.