str. 223

Národnie piesne slovenské.

Sebral Jos. Ľ. Holuby.

II. Piesne lubostné a svadobné.

20. O p a trná f r aj er ka. (Variant Kollár, I. str. 87, č. 10.)

Zasadil som čerešienku v humne, Dá to pánbo', že sa ona ujme. Keď začala čerešienka rodiť, Začal som ja k mojej milej chodiť. Vstala hore, sadla na lavičku, Pýtal som si za širák ružičku. ' „Inakších som frajerov mávala, Žiadnemu som pierka nedávala; Ani tebe, môj šuhajko, nedám, Lebo fa ja ani dobre neznám. Keď ťa budem, môj šuhajko, znáti: Budem ti ja perečká dávati, Každý týdeň, každú nedelečku, Abys vedel, že máš frajerečku."

21. Žiadostivá videť frajera.

V dolném konci bývam,

V horne'm frajera mám, Do prestred dediny

Na vodu chodievam. Neidem na vodu, Žebych vodu pila: Leč idem za milým, Abych ho videla.

22. V y d a j u c h t i v é dievča.

Hrušky zelené, Dievča červené, Eado by sa vydávalo, Keby malo za koho, Bár do nedele.

23. Starodávna láska. (Var. Koll., I. str. 119, č. 20. jedna sloka.)

„Má frajerko starodávná, Pre teba mňa nechce žádná,

Pre teba ma nemilujú,

Na teba mi ukazujú." „„Môj frajeru starodávny, Skoroli ťa čert zadáví?""

„Nezadáví, nemá moci:

Já sa modlím ve dne, v noci."

(Skalica.)

24. Oklamaná láska.

„červená, biela fljalka, Oklamala ma frajjérka; Oklamala ma, a já ju; Nech si ju doma chovajú; Nech si ju za sklo osaďzá; Nech na ňu chlapci nehľadzá. červené, biele oreší, Chto mé srdénko poteší? Potešil by ho, nemá chto: Zarmúcil mi ho ledachto."

25. N e s h o v o r n á.

Vyletel sláviček nad Javorníček, Prišél mi pod okno švárny Janíček. Ej prišél, prišél, ale neskoro, Chcel sa shovárať, mne sa nechcelo, čo sa ty, Anička, čo na mňa hneváš, Ani mi, duša má, dobrú noc nedáš? Ani dobrú noc, ani slovíčka, Čo sa ty hneváš, má frajerečka? Keď som šél cez hory, cez vrchy, kopce, Má milá, premilá plakala horce. Chytili ma v noci u milej spolnoci, Utečení, uskočím, jak budem moci.

26. Dievča nie po vôli šuhajovi. (Bošáckym nárečím.)

Ej, sviecieval mesáček nannašú záhradku, Tešili sa chlapci — hojája! — z nášho

marijánku, Duša má!

Ej, netešte sa, chlapci, z nášho marijánku :

Mám já u susedov — hojája! — modrú

fljalenku, Duša má!

Ej, čo ma po fijalce, keď mi níšt névoní!

Čo ma po dziévence — hojája! — keď

mi nenie k vôli,

Duša má!

Ej, k vôli mi je otci, k vôli aj materi, Ale keď mi nenie — hojája! — k mému

srdénkovi, Duša má!