str. 444

Národnie piesne slovenské.

Sebral Jos. Ľ. Holuby.

II. Piesne ľúbostné a svadobné.

40. Š t v e r a k á ďatelinka.

Keď Janko ďatelinku kosí,

Milá mu čerstvú vodu nosí;

Ej nosí, nosí, až omdlieva,

Že jú Mavenka pobolieva.

Tu roste štveraká ďatelinka:

Daj si ju za ňadra, má dušinka.

Daj si ju za ňadra na znamení:

Že som já do teba zaľúbený.

Komu sa, Anička, komu ujdeš?

S kým ty pred oltárom kľačať budeš?

Máš obočie pekné, jak mesáček,

Práchno sa ti chytí od tvých líček!

41. Nehoda pri vohladoch.

Keď som išél od méj milej, hrubé pršalo;

Svalil som sa do bariny: to ma mrzelo;

Zamazal som si boty,

Vestu kabát, galoty;

Tak som išél od méj milej, jako z roboty.

42. Chudobná odrieka sa frajera.

Za vodu, za vodu, za vodičku, Prala sa hrdlička s holubičku; Prala sa hrdlička s čiernym orlom; Zostávaj, má milá, s pánom Bohom! Zostávaj, šuhajko, s pánom Bohom! Vezni si dziéčatko sebe royen. Na krásu, poccivosť, som ti rovná, Na statek, peniaze, neni možná. Dzebych já, šuhajko, statek vzala? Keď mi ho mamička nenechala. Tá moja mamička v zemi ležá, A tvoja, šuhajko, statek množá.

43. Nedbalá výstrahy matkinej.

Sviec, mesáčku, nannaším huménkom, Stoja chlapci ponnaším okénkom. Otvorže mi, moja milá, dvere! Lebo s hory veľký veter veje. A já bych ti ráda otvorila. Keby mi len manka dovolila; Ale mi to manka nedovolí, Vzala kľúče, išla do komory.

Ó, mamičko! Veď ma pekne volá; Abych mu len perečko uvila. Veď mu svedčí to perečko pekne, Jako jeho pravé líčko ke mne! Ó, dceruško, never rečám planým! Miluje ťa, dokáls neni za ním; A keď ťa on do ruky dostane: Biť ta bude, dokál neustane! Ó, mamičko, však aj vás bíjali, Predca ste sa verne miluvali! Trpeli ste, aj já trpeť budem: Bárčo robte, predca zaňho pôjdem!

44. Vydajuchtivá.

Na Trenčanském zámku klášter stavajú, Krištálové okná doňho dávajú; Krištálové okná, zelené rámy: Povedalo dziéča, že pôjde s nami. Dziéča povedalo manka nedala: Že je dcéra mladá, aby robila, Aby do kláštera vodu nosila. Dobre je to, manko, dobre je to vám! Sannete si na stoličku, a pán tato k vám.

P o z n. Tu sa zdá, že čosi z piesne chýba; ale mne ju dve speváčky, jedna v Pod-hradi, druhá v Bošáci, len tu uvedenou osnovou spievaly.

45. Nestála láska.

Svieť, mesiačku, z jasná, na náš biely

dvor,

Dakos mi svietieval, a už si zabol! Svieť, mesiačku, ešte dnes, Však mi už viac nebudeš; Potom budeš svietiť, komu budeš chceť! Jaká je to láska, k ktorej chodia dva? Jeden len na posmech, lebo obydva. S jedným sa dišKuruje, A druhého trucuje, Ktorý je na strane, toho miluje. Podaj mi, má milá, podaj mi vody, Co ju nevypili frajeri tvoji! Podala ju z nechutí; Však ťa nikto nenúti; Hľadaj si, duša má, hľadaj si chuti!