ráti, že „vyvedie istému bohatému gazdovi dva páry voly z chlieva, tak, že ho nik pri tom nepristíhne." Ako tak ide, kde sa vezme, tam sa vezme, pridruží sa k nemu akýsi neznámy chlap a hneď kráčal vedľa neho. Dali sa do reči. Neznámy vyzpytuje sa, kam ide a poč ide náš známý, až tento na veľa mu všetko vyjavil, že veru on ide hen na tretiu dedinu k tomu a k tomu gazdovi, aby mu voly vyviedol, lebo že mu ide o stávku. A keď sa tomu neznámému takto sdôveril, začal aj on dopytovať sa, po akej práci sa bere? Na veľa povie tot neznámý: „Aby si vedel, ja som čert a idem si po dušu. Tomu istému gazdovi, ktorému ty ideš kradnúť voly, tejto noci narodí sa prvý, vyžiadaný syn. Všetko bude na nohách, všetci budú radi a v tom zabudnú zazdravkať dieťaťu, keď prvý raz kýchne. V tie časy si ho ja vezmem, lebo je mejo." Zbójnik na tie slová nepovedal nič, len hlavou krútil. Čert začal :.ase: „A vedz, že ti ja v tvojom diele prekážať nebudem. Ja sa z toho len teším . . . Keď prídeme do dvora, vnídem ja do izby a skryjem sa pod metlu (košte), za ten čas ty môžeš hvízdajúci vyviesť voly zo stajne, lebo na tie dnes nikto starosť obnášať nebude."

Bola číra, čistá noc, keď prišli do toho istého stavania, čert hybaj pod metlu, ale zbojník neišiel ku volom, ale ostal stáť pod oblokom. Tam dnu práve narodilo sa dieťa a hneď aj kýchlo sa mu. V radosti, že maju chlapca, nikomu nenapadlo, čo maju povedať. Čert už chcel uchytiť nevinnú dušu, keď v tom zavolá ten. zbójnik z pod obloka: „Pán Bôh ťa pozdrav!" — „Nie to, nie!" Zkriknul rozpajedený, oklomaný diabol — „ale kradnú vám voly!" — „čo len voly! Voly ako voly," ozval sa zbójnik, „duša je viac!" A pri tom vyrozprával gazdovi všetko do ak maku, ako sa vybral kradnúť voly, radšej ale ratoval dušu.

Vďačný sedliak zaviedol zbójnika do chlieva a kázal mu, aby si vybral pár volov, aké sám chce. „To ti za to," doložil gazda, „že si mi ,diťa' z pazúrov čertových vysvobodil."