str. 162
@P@II. Písně s BošácJcej doliny. Podává Jos. L. Holuby.
II. Písně s BošácJcej doliny. Podává@A@Jos. L. Holuby.
69. Starosť o milého.
Rada bych vedela,
čo mój milý robí?
Čí čita? čí píše?
čí perenko robí?
Nečita, nepíše,
Perenko nerobí;
Sedí na postíelke,
V lenove.j košíelke,
Že ho hlava bolí. (Skalka)
|
70. Starostliví.
„Povedz ty mi, moja milá, tento týden: Budeš moja, čí nebudeš, keď k vám
príjdem?
Budeš moja, čí nebudeš? čí ma ty len, duša moja, šáliť budeš? Keby si ma, duša moja, nešálila: Veruby si mosela byť žena moja; Žena moje, srdco moje: Moselby pohladať takých dzecí dvoje!" „„Velká láska ve mne hoří, Ked1 sa mi to nemůže stať po méj voli. Indaj som lietala, jako vtáček v poli, Robila som, čo som chcela, po svéj voli. Ale včíl už nebudem smeť, Mosím vždycky doma sedzet, Co sa v kerém kúte robí, mosím vedzeť. Nevíem, veselá-i mám byť, lebo smutná? Ked mi ten mój najmilejší nožky sputná. Nebudem smeť nídze íci, Včíl já nevíem, zarmúcená, čo mám
reci?1"'
|
71. Nahněvaná na pomluvač a.
Málo odchylný variant: Kollár I.. str. 108, č. 4.
Kebych já vedzela, Chto ma s milým zlúčil: Nasypala bych mu Soli medzi očí, Soli medzi očí, Piesku medzi züby: Aby nevypúščal Darebnice z huby!
|
72. Podhradské dievčatá a mládenci.
Lúčka, lučena, Tráva zelená!
V tom Podhradzí sú dziéčence Jako malina!
Ale nie všetky, Len volakeré: Keré majú očí bivé, Líčka červené. Lúčka, lučena, Tráva kosená!
V tom Podhradzí sú mládenci Jakf lalija!
Ale nie všetci,
Len volakerí:
Kerí nosá za širáčkom
Pávové peří.
Pávové perka,
Až po ramienká;
Hrěco pláčeš a nariekáš,
Moja frajjérka?
Bárbys plakala,
Donna (do dna), do rána:
Nevyplačeš, nevymóžeš
Z vojny šuhaja,
Bárbys plakala
Donna bielého:
Nevyplačeš, nevymóžeš
Z vojny milého!
|
73. Vydať — odvýdávať.
Vydať sa je, vydať, ale odvýdávať! Večt to věru nenie chleba vypožčávať.
Chlebík sa vypožčá, chlebíček sa
vrací
Ale má sloboda jakživ sa nevrací!
Dávali ma za k o v á č a:
Och, mamenko, nepöjdem!
Kováč bije kladzivy,
Sbiehajú sa na dzivy;
Och, mamenko, ntpójdem!
Dávali ma za masára: Och, mameuko, nepöjdem!
Masár masso váží.
S dziéčenci sa draží, Och, mamenko, nepňjdem!
|
|
|
