str. 184

Svatební písně slovenské z Bošácké doliny.

Sebral J. L. Holuby.

Kam nevestu zložiť?

Vezeme nevestu,

Kura nevedomé; Kdeže hu zložíme?

Na Kusende'ch dvore!

Pri odvážaní nevesty.

Zabúdajte hudci, Zahúdajte smelé; Zahúdajte smelé: Pôjdeme vesele. Ten náš predný družba, Ten nám cestu merá; Merá, premeráva, Behá, prebeháva'

Pri svadobnej hostine.

Keď nevesta so ženíchom za vrch stola sa usadia, zasadne „starý svat" na ľavo pri ženíchovi, a na pravo vedia nevesty „široká"; ešte prv, než sa jedlá na stôl nosiť počínajú, spievajú družice:

Kades ty, holúbka kráčala, Keď si si perká, Zlaté krýdelka Zmáčala?

Já som kráčala po poli, Mému milému, Najmilejšiemu Na vzdory.

Odtrhel Janko žitný klas, Privolal si on Svoju milenku K sebe zas.

A keď od dveri kráčala, Zelený vienek, Zlatý prstienek Strhala.

Tu bo, Janíčko, tu ho máš! Oh, však ty Janko, Moje srdenko, O to hráš!

Dvanást trubačov trúbilo, To sa tej našej Neveste mladej Lúbilo

Hrajte, trubači, vesele! Nech sa tá naša Mladá nevesta

Zasmeje!

Hrajte, trubači, len z chuti! Nech sa tá naša Nevesta mladá

Zavrtil

Hrajte, trubači, vesele! Dokiaľ sú moje Stužky červené Na hlave.

Keď mi ty stužky budú brať: Na ten čas dvanást Muzikantov mi Musí hrať!

Pri snímáni vienka.

Po svadobnej hostine, na ktorej nevesta za vrch stola, v parte s venčekom a stužkami, sedela, ešte keď hostia sú prítomní, družičky neveste snímajú „vienek", odpínajú stužky a skladajú partu, družička takto zareční („vinšuje") :

Moja milá kamarádka! Kvietkom kvitne tvá zahrádka, Po kerejs ty ráda ckodzievala, Mládencom a pannám vence uvíjala. Ale už ty po niej chodziť nebudeš, Mládencom a pannám vence robiť

nebudeš!

Keď já tebe tvé stužky rozvážem, Tak já tebe stav panenský zavážení. Daj dolu, daj dolu, tvoju partu čiernu: Už ťa budú volať nezadúho ženu. SÓil vás prosim družbov, družičky: Aby vám vypally krvavé suzičky. Starémšu, starý svat: Či mi dovolíte, mladej neveste Dolu s hlavy vienek vzáť?

Pri odpi na n i venca spievajú družičky:

Dolu, dolu, môj vienek zelený!

Už ťa nosiť nebudem!

Už já idem z raja panenského,

Do zármutku ženského.

Ej, s Bohom, s Bohom, má mamičko

dobrá!