str. 296
Spínadla strieberné, zástěrky červené. Nemohla Anička spínadlo rozepať, Mosel jej ho Janko šablenkú rozeťať. Kecf jej ho roztínal, ona ho sotila, Do bystrej vodičky Jánka utopila.
|
Mladá žena.
Nechcem syrá, madu, Leč chcem ženu mladú; Lepšia žena mladá, Než kus vinohrada.
|
Svody.
Pri prešporském Dunajů, Tam sa chlapci schádzajú; Tam sa oni schádzajú, O dievča sa hádajú. „Švárné dievča, poď s námi," *„Čo bych já tam robila? Mamka by ma dobila."" „Odkáž na ňu odpověď: Že ideme na zpověď; Od zpovědi na sobáš: Ukaž, dievča, čo kde máš?" „„V jednej truhle mám šaty, A v tej druhej dukáty, A v tfj tretej tulipán: To pre teba, mladý pán. A v tej štvrtej laliju: Príndi večer, dam ti ju!""
|
Šenkárka.
Ten trenčanský zámek Na peknej rovině; Pod ním bývá milá, Holubenka sivá, Vínečko šenkuje. Přišel k nej Janíček, Sádel za stolíček: Dal si naláť vína, A on pri ňom drima, Zarmútený všetek. Janičko, nediímaj I Len vínko popíjaj; By ludé nerékli, Na nás to nesvlékli, Žes ty k nám chodieval. Bol som ve vazení, Celý rok pod zemí; Mne tam ništ nebolo: Ta ke mne chodilo Moje potěšení. Moje potěšení, Pomož mi z vazení.
|
Ženich.
Keď sa začal švárný šuhaj ženici, Začali mu otec, matka bránici; Bránila mu celá jeho rodzina: Že je jeho frajjérenka chudobná. Zatočím si své koníčky na močár, Nepríjdem já hneskaj (dnes) večer na
noc k vám;
Lež já pöjdem k dziéčatkovi švárnému, čo mi bude toho íoku za ženu.
|
Ztratený věnče k.
Jakého by muža ráda.
Daj mi, Bože, muža,
Čo by sa mi páčil; Čo by mi šaty pral,
Aj konope vláčil. Aby ma on nebil,
Páleného nepil, Tabáku nekúril,
Cudzích žien nelúbil. Ale on ma bije,
Aj pálené pije, Aj tabáček kúri,
Cudzé ženy lúbí.
|
Podhradský majer.
|
|
