Spodnia čelusf človečia s dvama zámkami.

farár, predseda Musealnej Slovenskej Spoločnosti. (S 1 vyobr.)

Asi na pol ceste od Prenôova ku Sitnu, nad dolinou Bardínovou, na východnej časti Bohojo vršku, nosiacej meno Ptáčnik, našli traja hospodári prenčovskí 8. Okt. 1901. v hrobli medzi kamením, spodniu čelusť čili sánku človečiu, na nejž na jej pravej strane zavesené a zamknuté sú dve zámky, ako na pripojenom obraze pri č. 1., 2. a 3. z rozličných strán vidíme. I zámky vidíme z predu i z boku. Lebka je len přimalovaná, lebo nebola nájdená, ako vôbec všetky ostatnie kosti istotne pri naberaní kamenia na vozy pomrvily sa a zahynuly. Z hroble odvozili kamenia od dvoch — troch rokov na cesty vraj i vyšo sto vozov. Keď takmer poslední voz nakladali, vtedy prišli na čelusť, ktorá je i trochu nalomená. Dal som i kopať, ale mimo kusa kosti veími zvetralej, a mimo nekoľko čriepkov čiernych, negliedených z hrnca nenašlo sa ničoho.

Hrobel leží na čistinke medzi horou, súvisiacej s panskou lúkou, a pred tým kosila sa tiež ; teraz slúži len za pasienok. Hrobel má alebo radnej mala v priemere 6 m. šírky a 9 m. zdlžky ; krajom je ako ovenčená dosť starým stromovím, menovite jedna lipa bola vel'mi tlstá, ako svedčí peň z nej. Od hory v trích smeroch leží hrobel na západ 52 m., na juh 44 m., na sever 20 m. Spodok jej záležal z hrubých balvanov, vrch však i z drobného kamenia, ktoré pomocou opálok bolo nakladané na vozy. Povstala-Ii ona následkom tým, že dávni obyvatelia posnášali kamenie na hromadu, aby získali lúku, alebo iným spôsobom: kto že nám to povie?

Zámky na ôelusti, jedna druhej skoro rovné, nachodia sa, ako už řečené, obe na jednej a tejže pravej strane, jedným črenovým zubom od seba oddelené. Na lavej strane sánky, ako na vyobrazení videť, stoja