tri črenové zuby; předních dávno niet, lebo ich hniezda vypĺňa čierna pieseň. Zámky sú tak tesno opásané, že ešte ani teraz nedajú sa okolo kosti zvrtnúť, z čoho je patrné, že človeku museli zuby vybiť, kožu odrezať alebo preklať, a tak veľkou silou zAmky založiť a zamknúť. KIú-čové dierky hladia na von. Dľa podoby a zachovalosti zámok mohol by sa ich vek udať snáď nie viac, než na sto — dvesto rokov. Bližšie dat by sa určiť ich vek len dla väčšej kollekcie zámok, čo do veku istých.

Nález je nevýslovné záhadný ; a vel'mi podivné pri tom je, že ani názov honu, ani nejaká ludová povesť nepodáva nám svetla, dla ktorého dalo by sa zatvárať na udalosť, súvisiacu s nálezom. Susedný hon pod Ptáčnikom zovú »Cigánkou«, »Na Cigánku«. Na priek najúsilnejšiemu kutaniu nemôžem ani analogonu nájsť, ani nejakej zvesti v literatúre. Tomu k vôli dal som vyhotoviť pekný akvareli a día neho svetlopisné obrazy, ktoré rozposlal som: do Ríma, do Prahy, do Pešte, Ostrihoma, do Oravského Zámku, Lambertovi Karnerovi, šťastnému zkúmateľovi podzemných bydlísk a iným priateľom, ale dozvedeť nedozvedel som sa ničoho. Día jednej z fotografij oných vyhotovený je i obraz v článku tomto.

Dosiaľ je teda pole domnienok úplne slobodné. Hľadal som ana-logon v múzeách ; márne. Dozvedal som sa u znalcov zákonov a práva,, zdáliž zákonom za isté priestupky nebolo ustanovené kameňovanie, zostrené snáď zámkami na ústach za ťažké rúhanie sa Bohu, alebo za prezradenie tajomstva, za ťažkú pomluvu alebo za »strigônstvo?« Stopy v zákonníkoch o tom nenie. Ani v súdoch o »strigách« nieto ničoho podobného. Tak stáli by sme z oči v oči lebo so súdom ľudu (linchovanie) alebo s ukrutným trestom medzi »hôrnymi chlapci« čili zbojníkmi? Veď po Sitne a okolo Sitna máme »Zbojnícku studničku«, »zbojnícky stôl«, »zbojnícku kuchyňu«, »Zbojnícke bralce«, »Zbojíska«. atď. Susedný hon »Cigánka« zaviedol by nás snáď práve medzi Cigáňov, že azda Cigánku tam zabili a na Ptáčníku kamením zahádzali? Doptával som sa i medzi Cigáňmi, či snáď nejaké ústne podanie netrvá; ale nevedeli mi ničoho-zvestovať, a od svojich starcov*) že ničoho podobného neslýchali. A predsa, že by na »C'gánke« boli kedysi Cigáni bývali, a odtiaľ že by hon mal názov, to dľa terajších okolností neníe pravdepodobné. Tak ďaleko od: obcí neusalašievajú sa Cigáni.

Vráťme sa ešte raz k hrobli. Jestli čelusť so zámkami pokladáme za dôkaz mučenia alebo trýznenia a smrti (ktorý výklad stojí zaiste najbližšie),, vtedy sama hrobeľ môže mať dvojaký pôvod : lebo nešťastníka tam ukamenovali a kamenie na jeho mrtvola nasnášali, alebo do hotovej hroble mrtvolu, od inul dovlečenú, zahádzali. Podotknul som už, že hrobeľ mohla povstať z čistenia lúky od skáľa, ako podobných hrobiel bolo všade plno, ba jesto i dosiaľ. Tomuto pôvodu však zdá sa protirečiť len to, že na tej, malej lúčke pomerne veľkú hrobeľ nechať, nebolo celkom rozumné alebo nevyhnutné, keď kamenie do dosť blízkej hory mohlo byť odnosené, ba na západ dolu svahom i zkrbálané. Tak že natíska sa myšlienka, či kamenie