Předchozí 0090 Následující
str. 82

zřel seříák z ďalaka žebráka s nošú, hoře vřškom kráčať, a povedal žene : »Pozři, ženo, hen služného ! Jaký je to cifrovaný pán, keď sedzí v kan-cellárii, alebo keď príde do dzed-ziny na obecný dorn, aby seííákov trápil; a ščil jaký je to trhan, kerý mynárovi krúpy kranne a s nimi za vršek domom utéká!« Keď prišél termín, na kery sa mali oba před služného postavit: vybrali sa oba k němu. Služný sa zas len pýtal selíáka: dze ty peňáze našel, a kam ich dzel ? A keď selfák tajil, že ne-vie o žánných peňázoch, obořil sa služný na ženu, a povedal jej: »No, povedz ty pravdu!« Žena sa nalákala a povedala, že věru muž našel moc peňazí, a že ju poslal k su-sedovi pre štvrtku, aby na ňu ty peňaze premeral, keď ich tak moc bolo, že ich ani nevedzeli očítať. »A keďy to bolo?« pýtal sa služný. »Nuž, před potopu světa,« povedala žena, »keď" möj muž z vraných a stračích hniezd vybieral ryby; avšak to aj oni, pán velkomožný, mOžu pamataf, lebo prám vtedy odvláčali od mynára nakradené krúpy.« Keď to služný počul, pozřel na seíláka, ukázal si prstom na čelo, a povedal: aby išli domom, lebo že už sám vidzí, že tá žena na rozume chýbá.

LiŠJca a kočka. Kočka s lišku sa sešly v hoře a začaly si rozhovor o rozume. Kočka sa pýtala lišky: »Kmotro, dze ty máš rozum?« Liška odpovedala: »Já mám rozum v ocasi, a ty dze ho máš?« »V hlavě a v nohách,« povedala kočka. Sotva to vyrékla, zbadaly obe, jako polovný pes procí nim běží. Kočka hněď vyskočila na bucka, a odtial sa dzívala, jako liška před psom utéká, a jako ju tento za ocas chyeil a dlabami k zemi přitlačil. I zavolala na lišku : »Vidzíš, žee tvój rozum, kerý v ocasi nosíš, níšt neosožíl!«

Sedmoi čence, Jenna pani porodzila rázom sedem chlapcov, a že sa preto hanbila, podržala si len jennoho, a šesť ich puscila dolu Váhom. Na Váhu ale prám vtedy rybáři lovili, a tým sa zachycilo do saku šest pěkných chlapcov. Rybáři tých chlapcov vzali domom a vychovali ich. Až keď ti chlapci mali sedemnáť rokov, jakosi sa dozvedzela ich matka o nich, ustrojila svojmu sedmému synovi hody, a povolala na ne aj tých rybárov s tými šiestimi šuhajci. Ti sa tomu velice dzivili, že ich tak bohatá paní na hoscinu volá; ale uzlen išli. Ked" tak všetci sedzeli okolo


4. Obrázek z pouti Svatohorské.

Podle originálu kreslil Zdeněk Laštovka.


Předchozí   Následující