Slovenská svatba.

Od tých, ktorí pri svadbách jako starejší hlavné povinnosti konajú, sa žiada:

1. Aby boli ľudia podľa veku dospelí. Veľmi mladí ľudia sa k tej hodnosti nie súci, lebo jím prítomní starší ľudia potrebnú česť, nepreukazujú.

2. Aby starejší jak v jedení, ale hlavne v pití miernosť zachovávali. Lebo keď žiadajú, aby hostia striedmosť zachovávali: musia jim starejší dobrý príklad ukázať.

3. Aby sa usilovali na isvadibách všetko v dobrom poriadku udržať. Preto musia sa usilovať na tom, aby všetka svády a rôz-nice prekazili.

4. Starejší musia všade, kde je toho miesto, nejakú reč prehovoriť. A práve preto je táto knižočka napísaná, aby sa z nej mohli tieto reči naučiť.

Povinnosti a reči starejších pri oddávkach.

(Poznamenáme: Keď sa mládenec, alebo vdovec chce oženiť, usiluje sa najprv vyzvedeť, či tá Jebo tá osoba chce s ním vstúpiť do stavu manželského. Keď sa o tom dozvedel, tak ide s pytačom svojím do idomu svojej budúcej mladej nevesty.)

Vinš p y t a č a pred oddávkami.

(Keď pytač príde s mladým zaťom do domu mladej nevesty, takto môže zavinšovať.)

Studnica všetkého požehnania, z ktorej pochádza každý spravedlivý dar z neba, nech vyleje na vás svoje požehnanie. Pri tom koho z vás Pán Boh miloval a zdravím obdaroval, tomu nech je aj na ďalej otcovskou láskou naklonený. A koho navštívil chorobou alebo dákym smútkom, toho nech všemohúcna moc jeho potešiť a uzdraviť ráči.

Alebo zavinšuje takto:

Mnohovážni priatelia!

Každý dobrý človek sa z toto teší a raduje, keď svojich pria-tel'ov v dobrom zdraví spatřovati môže. Aj nám je to milá a poteši-