srdca volal som k tebe, ale si ma aj vyslyšal, a čo som si žiadal, to som aj dosiahol, za čo sluší tebe chvála a česť. Ó milosrdný Bože! daj, aby som ti bol vždy vďačný za tvoje nebeské dary, vediac, že to žiadaš odomňa skrze Syna svojho Ježiša Krista. Jestli je prosba moja milá pred obličajom tvojím, daj, aby koľkoráz ustávam sa za kresťanského spolubratra svojho v svätej veci manželstva, aby som bol vždy užitočným a šťastným nástrojom v rukách tvojich, pre Pána môjho Ježiša Krista.

Alebo:

Jako sebe ochotne vernosť manželskú jedon druhému sľubujete, tak nech vám Pán Beh milostný bude na pomoci, a nech vaše predsevzatie požehnáva, aby ste v šťastí prácu túto nielen začati, ale aj v bázni Božej dokonať mohli. To vám ja z úprimného srdca vinšu jem a žiadam.

(Poznamenáme: Po dokonaní tohoto predkladá sa prítomným krátka večera. Po večeri, kdie je to v obyčají, idú k pánu farárovi, aby oddávky novomanželov potvrdil. Niekedy idú najprií ku kňazovi a len potom sa koná pýtania v dome mladej nevesty.)

(Pri pytačke je v obyčají aj tak řečené veno vyprosiť od mladej nevesty. Toto veno tolko znamená, jako závidlavok toho, že mladá nevesta sľub svoj nezruší. Toto veno záleží z ručníka, ktorý mladá nevesta oddá mladému zaťovi, (krom toho je niekde v ohyčaji, že nevesta aj prsten dá mladému zaťovi a tento jej za to zas svoj oferuje). K ručníku niekedy dbdáva sa aj koláč, jablká, orechy, aby sa tým mladá nevesta budúcemu mladému zaťovi zavďačila. Aby potom aj mladá nevesta svojmu mladoženíchovi dúverovať mohla, v obyčají je, že aj jej dáva mladý zať nejaký závdlavok, ktorý záleží obyčajne z peňazí.)

Pýtanie ručníka.

Úprimní spolupriatelia!

Každý pocestný človek sa o to usiluje, aby svojim domácim z cesty voľačo dobrého a potěšitelného doniesť mohol, a aby voľáky znak ukázal, že sa mu na ceste dobre darilo. Aby sme tedy mohli aj my svojim domácim to preukázať, že sme túto cestu nadarmo nekonali, tedy vás presíme, aby ste nám na znamenia nášho putovania aspoň voľáky znak, alebo ručník dať ráčili, s ktorým by sme našich domácich ujistiť mohli, že naša cesta daromná nebola, a že nám Pán Boh podľa žiadosti našej pomáhal: — a tak si to vás vy-žiadafne a vyprosíme.

(Keď ručník donesú, tedy pytać menom svojím a mladého zaťa takto môže hovoriť:)