svoju vziati, aby v ňom títo novomanželia v láske a vo svornosti sotrávali, aby věrnost jedon ku druhému pilne zachovávali a v stave tomto i Bohu i ľuďom milí byti mohli, a svojím rodičom i priateľom k potešeniu slúžili. To jim ja z úprimného srdca vin-jlujem a žiadam.

Žiadanie aneb pýtanie truhly.

(Potom pytač môže takto hovoriť.)

Že nám Pán Boh v předsevzatí našom aj tento krok učinil «šťastlivým, z toho sa srdečne radujeme, a vám za to z úprimného srdca ďakujeme, že nám v našej práci žiadlne zvláštne prekážky nečiníte. Medzitým nám ešte jedno pozostáva, čo vám v mojich rečiach predniesť máme, a to je to, že vás túžobne prosím, keď ste nám už mladú nevestu do rúk našich odovzdali, aby ste nám aj to mileradi povolili, žeby táto mladla nevesta mohla bez prekážky aj svoje od Boha požehnané, a od milých rodičov na jej stránku dané imania, totižto perinky, šaty s truhlou a tomu podobné veci k budúcemu svojmu manželovi skrze nás došikovati.

(Pri tomto niekde tak řečené svatvice (ženy i priateliyne mladej nevesty) žiadajú plat od mladého zaťa za tie veci, ktoré mladá nevesta so sebou odniesť má. A tu se stáva všeliako jednanie a trhovanie. Medzitým múdri a opatrní starejší si aj tu vedia pomôcť a také trhovačky skoro zakončia.)

(Po obede, keď sa celý svadobný húf s mladým zaťom sberá do domu mladého zaťa, mladá nevesta alebo sama ústne, alebo skrze niektorého z prítomných starejších poďakuje sa svojim milým rodičom alebo domácim za všetku lásku. Toto poďakovanie, alebo odberanie sa nasledovným spôsobom môže stať.)

Odberanie mladej nevesty.

Skrze samú mladú nevestu (a síce jestli živých prítomných rodičov má.)

Moji milí a predrahí rodičovia!

Prišol mi teraz ten čas, že sa podľa uloženia Božieho od vás odtrhnuti a odlúčiti musím. Čím viacej dobrého ste mi od môjho dětinstva urobili, a čím milšie mi bolo bývania s vami: tým viacej sa teraz moje srdce rmúti, že vás teraz zanahávám. Znám ja to, že som odl vás mimo zaslúženia svojho mnoho dobrého prijala, a že som sa vám až posialto za vaše veľké ustávania odslúžiti nemohla. Ale mi aj po tomto budete v pamäti. Lebo ja, ač práve odídem od vás, prędsi neprestanem byť vašou cérou a ako dobré dieťa budom sa vždy rozpomínat na vás. Na tento čas, milí a úprimní rodičovia moji, za všetku vašu lásku, za všetko ustavia a dobro-