Cigánska banda čaká už od včerajška, čo prekáža tedy, aby nezačal tanec, o ktorom po 6 týždňov všetcia. sa nahovorili a na ktorý toľko sa natěšily?

Odrazu cigáni spustia, cymbál rytmicky rinčí, až každá žilka v tele skáče a samozrejme, že hneď všetko je v kole. Tancuje sa bez prestania, neúnavní cigáni vyhrávajú jednu pesničku za druhou a len vtedy, keď muzikanti i tanečníci sú už tak ustatí, že ďalej nemôžu, začíná sa za spevu obľúbených národných piesní prechádzanie dokola tanečnej miestnosti.

Tak to potrvá ďaleko cez polnoc, niekdy až do rána, kedy mládež sa rozchádza, aby opatrila a podojila statok (dobytek). Len muzikanti zostávajú a vystriedajú na laviciach v krčme staré babky, kde vyspávajú až do poludnia. A sotva v pondelok na kostolnej veži odzvonili poludnie, už je tu včerajšia spoločnosť opäť, ale nie dlho, lebo dnes i zajtra ide fašiangová!.

Fašiangový sprievod je skoro sriadený. Sú tu všetcia dedinskí mládenci, vzadu majú jednoho »najatého«, obyčajne to býva mladík z miestnej chudoby; ten nefašianguje, ale nesie za nimi po domoch veľký železný rožeň, aby naň napichoval darovanú slaninu. Neschádza ani figliarov, ktorí sa poobliekali za medveďa omotaného hrachovinou a slamenými povrie-slami, za žida, starú babu a pod. Na čele sprievodu je hudba, pravidelne to býva 6 cigáňov: 2 primáši, 2 kontráši, 1 cymbalista a 1 kontrabasista. Je všeobecne známe, že cigáni nie sú priateľmi veľkej disciplíny, prirodzene tiež nie hudobnej, preto* jich muzika aj tak vyzerá. Akonáhle vodca fašiang-ového' sprievodu dá znamenie, starší primáš dvihne koleno ľavej nohy,, »preštimuje« v rýchlosti všetky 4 struny, popľuje kľúčiky, aby lepšie držaly, napľuje si do pravej ruky, aby slák netlačil» mrkne na druhých a hneď bez ďalšieho čakania spustí sám i dá sa do pochodu, v čom ho nasledujú všetcia fašiangujúci. Zatiaľ jeden z mládencov ide vopred po domoch, zabúcha všade na oblok a pýta sa: »Strýčko (tetička), pustíte nás s fašiangamif« Strýčko s tetičkou obyčajne už čakajú, na stole majú pripravené víno, pálené, zuzáky, křapne, klbásy lebo bravčové mäso-i odpovedajú: »Nech sa len páči dnu!« Na to prichádzajú do domu mládenci s muzikou a hneď pred dveřmi u pitvora započnú známu pesničku: »Fašiangy, Turice, Veľká noc príde, kto nemá kožucha, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám, len sa tak tresiem, dajmi mi slaniny, nech sa popasiem.«

Akonáhle pesnička je u konca, vkročia do izby, na čo-vodca sprievodu uchopí domácu gazdinú a pri hudbe vykrúca ju niekoľkoráz kolom stien, aby mala vysoké konope; podobne vykrúcajú mládenci všetky dievky v dome. Potom ponúknu domáci hosťov ku stolu a nastáva spoločné hodovanie; cigáni