škovca, kde bolo tiež kožušnicívo pekne vyvinuté. Ovšem tu sa robily vyšívané kožúšky ženské, tak zvané »attily«, pre tamejší maďarský, ale i slovenský Tud. Žatým som pracoval v L. Sv. Mikuláši, kde sa ale robila len jednoduchá štátna práca pre

Kožúšek nezdobený, hnědý, a černým lemem.

Kožúšek hnědý s bílým lemem.

železničiarov. V Gáči pri Lučenci sme robili mimo jednoduchú prácu krásné vyšívané kožúšky. Na konci mojej »vandrovky« pracoval som v Kremnici; tu bola najviac vyšívaná robota, ktorá sa vyvázala na trhy do Sv. Kríža pri Hrone, kde bolo středisko ženských bielych vyšívaných kožúškov pre jeho okolia, ako Hliník, Žarnovica atď.

Navratiac sa z »vandrovky«, začal som s výrobou bielych,