siaca v tej domnienke, že vtedy zasadené cibuľky prv vyháňajú. Keď už koreň má dostatočných výhonkov, v máji brázdy opatrne pokopkáme a pučiace cibuľky vyberieme a do vysadenia na sucho miesto odložíme. V zime sadba bez ujmy nezakrytá zostane. Vysadené cibuľky na jar slabé a nie priam peknej podoby stebielka vyženú, ktoré za celé leto zeleňajú, potom schnúť počínajú, prv nežby kvitly, čo sa u koncu októbra stáva. V každom kvetovom kaléšku tri blízmy vyženie a tieto i s kúskom stebielka blízmy veľmi pozorlive vytrháme. A poneváč šefran behom dvoch dní kvitne a uvädne, blízmy so dňa na deň sbie-rame, čo je veľká a šiplavá práca. Takto sosbierané blízmy pri slabom ohni na tehlách pomaly sušíme a sušený šefran v čistej nádobe na suchom mieste držíme. Na silnom ohni sušený šefran očernie a veľa ztratí z vône.« Dľa ich výpočtov asi z 40 kg. kvetu 500 gr. suchého šefranu možno dostať.

Matyas Bel vzpomíná, že Vesteničania pri pestovaní šefranu istých povier sa držia. Na pr. ženám v istom období nebolo dovolené do šefrannej záhradky vkročiť, lebo ich prítomnosť škodlivý vliv by mala na kvet a čistú úrodu. Šefranici nesmeli si v nedeľu a v piatok vlasy a čižmy masťou treť atď. O tuku je iste — hovorí Bel — že škodné vlíva na ohraný šefran, a to nielen v nedeľu a piatok, ale vždy. V mastnej nádobe šefranu hoci kedy otemnie a ztrati z hodnoty.

Vestenickí šefraníci s vypestovaným šefranom nie len po krajine, ale aj v susedných državách kupčili. Zriedka nájsť mesto — tvrdí Matyaš Bel, kde vestenickí domkári nepredávali svoju výrobu. Ktorý z nich do cudzozemská si zajdú, odtiaľ citrony, pomeranče, a vzácne korenia prinesú a ich doma.: i so svojim šefranom predávajú. Mimo to aj so svojim — doma dorobeným — hroznom a výborným ovocím kupčia.

Podľa záznamov vestenických farárov, tamojší šefraníci obchodné družstvo tvorili. V auguste r. 1795. totiž vo. veľkoveste-nickom chotári poblíž hradskej posviacali jeden kamenný kříž, o ktorom sa hovorí, že ho veľkovestenickí obchodníci šefranom postavili. Latinsky: »ad soeietateatn mercantilem Croaticani (!) pertinentium«. — 22. okt. 1676. už takto zaznamenáva farár vzpomenutých 30 denárov: »ex aldomass Crocariorum«. Z dvoch tých údajov dá sa uzatvárať, že stopy šefraníckeho družstva už v XVII. století sa ukazujú a vývoz do Chorvátska smeroval. —

Šefranícke; družstvo pišomne isa zaviazalo, že o'kamenný kríž pečovat' bude. Koku 1810. ale na popud správcu skačianského statku so 40 zl. fundáciou sa šafraníci z pod tejto povinnosti vymenili. (Pokračovanie.)