6. júna 1800. Georg" HoUy hoTŮovestenický dekan-farár jedon iný kamenný kríž požehnal na dolnom konci Divorník, na ktorý 10 zl. fundáciu založilo tamojšie ochodnícke družstvo. 14 členov družstva menovite j© zaznameiriano, ale už síc neni šefraniei, ale jednoducho chorvatské obchodníci a viac ani stopy po1 pestovaní šefrairu. Obyvatelia zvyklí takto na obchod, udržia družobníeku organizáciu, obchodovali ďalej a obchodujú až podnes ovocím a rôznym tovarom jarmočným.

Napriek tonai, že sa šefranícke družstvo v obchodnícky spolok zmenilo a že zo šefraníkov podomkári zostali, zato na nich zostal názov ten ako pamiatka z dôb, keď si toho mena právne zaslúžili.

Dľa údajov Čaplovičových (Gemälde II. 37) nie len v Nitriansku, ale aj v Trenčiansku šeifram pestovali. Pôvod toho až do doby pred reformáciou padá, lebo dávka zo šefranu riadny dôchod tvorila nitrianskeho biskupa, ku ktorej dľa kráľovského^ výroku práva mal a evanj. kňazi lem po viedenskom miere r. 1620 sa 7. pod tejto nepríjemnej dane osvobodili. Mimo toho aj obyvatelia Zniova, Valce a Slovian ako šefraniei chodili po krajine, ale či nimi vypestovaný šefran predávali, nevie sa. Títo vtedy sa dali na obchod, keď v dorábaní šefranu poklesok nastal a pestovatelia nútení boli chytiť sa iných životných prOiStried-kov a dôchodkov. Vtedy opravdivé noriubergské obchody utvorili. Hodváb, peirkálové šatky, rukavice, stužky, rôzne ihly, ihlice, prstienky, náušnice, vejáre, čepce a rôzne korenie nosievali s obce do obce v drevených truhličkách. Takýchto truhlič-károv videť na Slovensku i dnes. Daktorým šťastie poslúžilo. Týto potom na vozoch chodievali na krajinské trhy a tovar