svoj v šiatroch odpredávali". Takýto kočeivní jarmočníci ani dnes sie neni zvláštnosťou.

Druhým odvětím šefraníkov boli »marodikári«, »šemien-kári«, tiež patrili k podomovým obchodníkom. Vzpomínám to. ako súvislosť so^ šefranícstvom.

Teraz musím ukázať ma zemepisnú rozlohu šefranícstva. Bojnice, Prievidza a ostatnie tu vspomenuté obce pri severnom toku rieky Nitry ležia a tak o klimatologickej odchýlke nemôže byť reči, a predsa v Nemeckona Právne stopy nenie šefraníc-stvu. Cestujúc na juh, dojdeme do Koša — voľakedy nemecká obec — šefranu ani stopy až po Veľké Topolčany. Dľa údajov Thiela od Topoľčian na juh pestovanie šefranu sa neprevádzalo. Korabinsky, Magda a iní geografi koncom 18. a počiatkom 19. sto-letia tu šefran nenajšli. Že pestovanie šefranu nezáviselo tak od vzdušných pomerov, dôkazom toho je Trenčianska, kde šefran dorábali.

Na východ v okolí Košíc ešte koncom stoletia čulý obchod viedli so šefranom smerom k Polsku. Dľa leleských údajov z r. 1515—1597. vzpomínaný je »hortulus croco consitus« (šafránová záhrada) a hovorí sa »keď zima veľmi poškodila šefran«. K. 1548 »aragon šefran« (eroeus Aragonicuś) je stálym obchodným článkom, mimo neho aj iné druhy predávané boly .na Slovensku. Erdský codex »žltý šefran« (sárga zaprany) zná, o ňom sa nížie zmienim.

Najsevernejšie hranice pestovania šefranu podľa dosiaľ známych dát Trenčin a severovýchodné Malý Sabinov boly, tu však dľa tvrdenia Korabinskyho okolo 1780. šefranu ubýva.

O veľkoleposti obchodovania šefranom aa dôkaz sliiži budin-ský codex, ktorý vypovedal, že cudzinci šefran niže desať zlatých nesmie odpredať. Tak sa zdá, že šefraníoi oaňamujúc svoj tovar, použili k tomu latičiny, o čom svedčí táto žartovná výpoveď: >>Mach zo stromra izaviař do vreca a krič latinský, že šefran predávaš i minie sa ti.« . ;.;-

Beytheho »Fuges Könyv« ^Rastlinná kniha) z r. 1595. »Oar-thamus« slovenským šefranom pomenúva a udaje z pozdějších dôb vzipomínajú, že ho slovenskí kupci ako eurogát upotrebili a nim šefran falšovali. Ale keď je reč o Slovenskům šefrane, neslobodno vždy na falšovaný tovar myslieť, lebo Crocum silvestre ako korenie býval sám o sebe upotrebovaný, ba z, toho účelu ho ¦pestovali, lebo menej peče vyžadoval. Siali bo obyčajne do kapusty. U DioSizegi Farekasa nachádzame názvy: »záhradný div5^ šeí'ran«, »somársky šefran«, »slovenský šefran«. »Cartham. tinc-tor«. »Cartham. lanatus«, ktoré všetky v obehu boly.

Dnes si ani pomyslieť nevieme, že v tak veľkom množstve dorábaný šefran k čomu bol upotrebovaný!