Ale keď je věneček odoberajú na svadbe, to už žiali za nim, a káže si smutnú hrať: »Začnite mi, muzikanti, smutne hrát, keď mi budú môj věneček s hlavy brát; začnite mi, muzikanti, smutne hrát, ,keď sa budú me družičky odberat«.

Mladuíchy (mladé nevesty) k sobášu (sňatku) majú na hlave na hladko učesaných vlasoch rozmajrínový alebo myrtový venček, niekde »kúpenský venec«. Alebo má maličký venček na vrch parte; v Hornej Orave má na parte barvenkový venček. V Bo-šáel musí mať ml. nevesta .buď rozmarímový venec, alebo aspoň pierko rozmarínové.

Na Dobrej -Vode má rozmarínový venec zo 6 halúziek stužkami upevnený. V Žažkove mladueha má veniec zelený rozmarínový a myrtový, ale družice venoe z červených ružičiek, robených z riedkeho mušulienu. Na Cerové družice, idúce na sobáš s mladuchou, majú na hlavách rozmarínoivé vence, poprepletané úzkymi stužkami. V Čáčove. mladé neveste leží na temeni hlavy ako dlaň malý vienec a vo vlasoch má dva z malých mašličiek utvorené venčeky.

V Hornej Nítriairiskej mladuchy navíjajú si roamarínové vence na halúzky zo sladkej jablone, aby vraj manželstvo bolo sladké. V Trenčianskej užívajú k tomü halúzky z »tafatky^. V Turci, keď mladuchu< do venca pripravujú, dajú jej z každého zbožia (obilí) pö zrnku do venca, aby bola dobrá gazdiná. V Bo-šáci posadia vtedy mladuchu na mažiar. V Priechode vo Zvolenskej pred sobášom mladueha ide so svojou prvou družicou (»zadievkou«) aj s druhými ženami so sviečkou »na vrch« (na podeň). Zadievka nesie sebou za plnú kupu vody a mladueha nesie kvety v šate; »na vrchu« nad tým miestom, kde v izbe stojí stôl, sadne si mladueha na Jkupu vody a tak si potom vije venček pre seba a voňačky pre mladého zaťa, pre starejšieho a pre družbu. Za ten čas, kým mladueha vije, nesmie žiadna z pri tomných nič prehovoriť, len jej podávajú, čo potrebuje, a keď sa chcú v niečom dorozumieť, ukazujú si rukami, ako nemé. Keď mladueha uvila všetko, naraz všetky zakrikajú a vylejú vodu medzi strechy." Mladuoha ide nato so zadievkou na tanec.

V Gemeri keď pytači prišli vypýtať mladuchii' k sobášu, domáci položia na tanieri na stôl tuho uvitý venček, aby ako je tento okrúhly, tak nebola ani láska novomanželov roztržená až Jo smrti. Pri tom rozdávajú rozmarinové perečká, ako znak panenskej čistoty mladuchy, aby ženích vedel, že si pojímá poctivá. Toto menujú »venečníkom« (aj »vencom«, »venčením«) a tých, ktorí prišli pre mladú, »venciarmi«, .ktorým mladueha darúva veniec a piętka.

V Lopašove mladuche zdobia hlavu dva venôoky, jeden z rozmarínu a druhý krámsky, vedľa toho má »ganierik«