rový v Košeci, Količanský v Novém Meste nad Váh., ktoré je výnosnejšie.

Časť Považia (Hava—Puchov), osidlena už kol n. Kr., je bohatá na archeologické vykopávky a jakosťou svojej pôdy priamo predurčená na hrnčiarstvo. Už za časov rímskych sa tu prevádzalo hrnčiarstvo, ktoré popisuje a rozobiera Niederle a pravdepodobne tu bola i dieľňa keramická. (Srv. Niederle. Slov. star. 6. kult. d. III., sv. L, str. 310.) Neni pochyby, že toto zamestnanie pokračovalo vývojom doby a pre tamojše okolie sa vždy našli remeselnici, ktorí zhotovovali riad potrebný do domácnosti. Dnes v tomto okoli nachádza sa už len v Košeci akýsi dedičný hrnčiar-kachliar Surový a nim najpravdepodobnejšie zanikne tento ľudový priemysel. Ľud si už kupuje riad plechový a továrenský.

Temer v samom meste Ilavy sa nachádza hrnčiarska hlina, t. zv. červená, ktorú ešte v min. stor. rozvážali po remeselni-koch sdružených v cechoch. Takýto jestoval i v Košeci. Hlina z Ilavy bola pre košeckých hrnčiarov výhodná svojou jemnosťou, z nej vyrábali prace »nápočné« a dnes hlavne kachle, kdežto snáď v sídle starých rímskych hrnčiarov H. Kočkovciach pri Puchové je hrubšia, zrnitejšia, upotrebovaná hlavne na hrnce pre väčšu vzdorovitosť ohňa. Dnes za vôz hliny z Ilavy piati 6 Kč a za formanku 50 Kč,, z H. Kočkoviec ráz tak draho. Doma si odloži práve potrebnú hlinu »na kopu« a sreže ju kosákom na tenké vrstvy »šupky«, poleje vodou a nechá močiť asi 3 hod., by jej súčiastky sa pevnejšie sdružily. Dľa množstva namočenú hlinu ušliape nohami. Toto šľapanie na jedny kachle trvá priemerne 2 hodiny. Týmto spôsobom upravuje hlinu tri-krať po sebe/v dvojhodinových intervaloch, pri čom po každý ráz sa posype pieskom. Na daske »stoku« sa urovnáva a zcela jednoduchým kusom drátu sa reže na kúsky, tľsté cóla pol. Takto upravenú hlinu vloži do »furmy« a priložia sa »štufy« s tablicou kachlou, t. j. sreže sa presný tvar, zväčša geometrický pre budúce kachle a výkroji žlábek na bokoch, by jednotlivé súčiastky do seba zapadaly. Upravenú a vzorom opatrenú kachlovú tabuľu odloží sušiť. Do t. zv. cifruvaných furiem hlinu viac pritlačí. Sušenie sa deje na daskách v chládku, nikdy nie na slnku, lebo by tabule popraskaly. Furmy za starších časov zhotovoval doma. Proste do sádry vyrezal ornament. Dnes furmy kupuje. Pec sa nachádza vo »vrštaty«, dielne, ktorú zdedil po otcovi (obr. č. 1), do ktorej ukladá table na palenie. Medzi ne kladie háčik, aby sa neslepily a neslialy. Palenie trvá prvý raz asi 12 hod. vždy ráno počnúc. V peci uložené table, alebo riad zamuruje, t. j. v zadnej čiastke peci pod kominom zvanú, kde končia kanale, shotovi z tehál stenku, múr, by žiara