handár vyberie von na »klazírovanie«. »Glajt«, nim klaziruje, kupuje sa v Kremnici, pomieša sa vodou a bielou hlinou. Hnedá sa vyrába z »brunštitu« pri kaplonke sv. Anny v Lev. Rovném. Táto farebná smes sa musí mleť, zvláště však bielu hlinku na mlýne. Je to ručný kamený mlýn. Je podobný asi žarnovom na mletie muky v Orave. Snáď je to zbytok systému, kedy i tu v domácnostiach mleli muku, odkiaľ jeho kopia. Sú to dva na sebe položené kamene, z nich horný v stredu opatrený otvorom, do neho sa sype smes. Je hnaný rukou pomocou drevenej ručky. Kamene sa vyrábajú na protiľahlom vrchu Zubáku. So-

3. Hrnčiarskej kruh. 1. spodnia šajba, 2. vrchnia šajba, 3. vreteno (prv drevenné), 4. sedák, 5. stúp.

mletá smes vteká do misky. Tejto vezme na varechu a polieva kachlové tabule zväčša na tmavo, zeleno a hnedo, t. j. klaziruje. Výrobky opatrené touto polevou sa opäť uložia do peci vypáliť. Druhé toto pálenie trvá dlhšie a je intenzivnejšie, by poleva pustila »glanc«. Tým je kachliarska práca skončená.

Kachliarstvo v Košeci sa prevádza asi 60 rokov, ale tým zhubnejší vliv má po stránke etnografickej na rapidné odstránenie peci z izieb a nahradenie murovaným »šporheltom« s vykladanými tabľami v kuchyne a v izbe kachlami. Žatým čo ešte v Koš. Rovnom sú tmavé izby s otvoreným ohnišťom a susednom Veľ. Podhradi už sama pec zriedkavá, v Košeci úpľne za-