proti lúpaniu. Vo venčoku nevestinom musí byť aj kúštik rimbaby. Z rimbaby sa varí thé proti bolestiam rodnika.

Quercus. Dub. Dieťa na suchoty choré preťahujú cez mladý, rozštiepený a roztiahnutý, živý dubový pník, jakoby pustením a zavrením sa rozštiepeného dubca aj suchoty tam zacviknuté a zarastené ostaly. „Svini sa o žalude sníva." Proti lúpaniu robia si kúpeľ z potlčenej kôry dubovej.

Ranunculus acer L. Blyskáč. Požmolený čerstvý list dávajú do prázdneho zuba, aby prestal boleť. Zelinou, priloženou na ruku lebo na nohu, robia si rany, aby sa vyklamali při odvodu vojenskom. Zelina priviazaná na žily ruky na zápästie, zastavuje zimnicu; len nesmie sa tam dlho nechať, lebo by nebezpečné rany zapríčinila.

Ranunculus Ficaria L. Blyskáč. Listy sa na jar, jako šalát, s octom a olejom jedia. Korenné a pazušné hluzky, ktoré majú podobu žita, v čas hladu sa sušily a jedly.

Ribes Grossularia L. Egreš. Polka. Večer pred Jurom berú dievky vetvičky egrešové a psieho tŕňa a kladú ich po dve do každého okna zvonku, aby boly od čarov chránené. To menujú „júrske tŕnie". Po-čarované mlieko sa cez júrske tŕnie vylieva buď do záchodu alebo na iné tmavé miesto, kam slnko nedosvieti.

Ribes nigrum L. Smrdlenky. Listy na thé proti prsným chorobám. Dakde sa sadí vo viniciach. U Bohuslavíc vo vrbinách u Váhu divo. Zapácha plošticiami.

Rosa canina L. Šíp. Ruža. Keď je mnoho šípek v jeseni: nech sa seje mnoho žita, lebo sa budúceho leta dobre vydarí.

V štedrý deň berú šípky, psie trnky, hlohyne a rásu sliesek, usušia, potlčú a zamiešajú to do cesta a z toho cesta robia panenky v podobe šúľkov a dávajú kravám na vianoce, aby im bosorky ne-odnímaly mlieko. — Keď na odčarovanie kravy túto zmývajú, vodu z tých zmyvkov vylievajú na šíp a na bez.

Počarované mlieko sa vyleje na dno hrotka a šípom do roka vyrasteným šľahá: tak bude mať bosorka, ktorá krave počarovala, do-šľahanú tvár.

Zralé šípky s jačmeňom varia a odvarok pijú proti záduchu a suchotám lebo suchému kašľu. Šípkový lekvár jedávajú od kašľu. Šípkový ocet dávajú do polievky.

Rosa rubiginosa L. Voňavý šíp. Šíp tento preto vonia, že na ňom Panna Maria plienky vysúšala.

Rosmarinus officinalis L. Rozmarín. Rozmarín nikdy nerezú do kytky pre mrtvého, lebo by celý ker vyschol. Nevesta musí mať rozmarín vo venčoku a ženich v „pere" za klobúkom.

Rubus aesius L. Ostružlina. Jako sa máte, starký? pýtal som sa starého kopaničiara, ktorý mi tú prekvapujúcu odpoveď dal: „Jako ostružlina: obema koncami v zemi!" Ľud tedy už dávno to spozoroval, že mnoho druhov ostružlín koncom šlahúna v jeseni sa zakoreňuje. Tenkým šlahúnom ostružlinovým opasujú ženichov, ktorí idú na sobáš; koľkorazy má okrútenú ostružlinu okolo pásu, za toľko rokov nebude mať v manželstve detí. „Ja som bol tri razy ovinutý ostružlinou: potom sme na ozaj až po troch rokoch mali prvého chlapca," tak mi rozprával starý zeman.