Rumex acetosa L. Kyselina. Kobeliščo. Šťovík. Listy surové deti rady jedávajú; z listov sa varí kyselá omáčka. Zababrané prsty sa čistia rozžmolenýmí listami.

Rumex crispus L. a obtusifolius L. Zápaľ. Sladký list. Proti boleniu brucha naošmykované plody sušia, na prach potlčú a s maslom smažia a zajedajú. — Koreň potlčený a v mlieku namočený nechá sa cez noc kysnúť a potom sa tým mastí svrab. — Do listov sa zaobaluje mladé maslo, na predaj určené. — Semeno na prach potlčené pijú s vodou proti kašľu. — Koreň nastrúhaný a na mladom masle usmažený slúži za masť na svrab, keď sa chorý najprv okúpal. — Na „boľáčky" prikladajú listy čerstvé. — Spomenutú masť aj na rany natierajú. — Semeno potlčené na prach a na masti usmažené dávajú deťom, keď majú „žierku".

Ruta graveolens L. Ruta. Zo zahradnej ruty musí byť aspoň kúštik vo venci nevestinom. — Ruta so sadlom smiešaná dáva sa sliepkam, aby dobre niesly vajcia, a potom kvokaly a dobre na vajciach sedely. — Thé z ruty pijú proti boľavej „nratke" (rodniku).

Salix L. Vŕba. Salix viminalis L. Košárska vŕba. S. purpurea L. Zlatolýč. S. Capraea L. Iva. S. daphnoides Vill. Rakyta. Listy rozličných druhov vŕb varievajú a dávajú piť proti „snedku". Kto prisahá, hoc aj krivo, nebude mať hriechu, keď hneď na to zatrasie v novezasadenú vŕbu. — Tri prútky vŕbove do hnoja zakopané veštia: v ktorú stranu sa deva vydá, totiž v tú stranu, v ktorú sa rastúce prútky naklonia. — Koho veľkonočným vŕbovým šibákom vyšibú, nedostane svrab lebo hostec. Z hladkých paličiek vŕbových si vykrucujú na jar chlapci pišťalky.

Salvia glutinosa L. Babie rúcho.

Salvia pratensis L. Babie brucho.

Salvia officinalis L. Šalfia. Proti poteniu od slabosti pijú vlažný odvarok šalfie. — Listami si zuby čistia. — Zapálené hrdlo vyplachujú odvarkom šalfie a izopu. — Šlákom porazenému dávajú voňať šalfiu, balšánek (Mentha undulata a iné druhy máty) a slez (ajbiš, Althaea officinalis).

Salvia Sclarea Jcq. Vredová zelina. Touto zelinou, čistcom (Sta-chys recta) a úročníkom (Silene inflata), sa okádzajú proti úrokom. Tiež sa touto zelinou okádzajú proti „vredu" (epilepsii) a proti bo-lesťam zubov.

Sambucus Ebulus L. Podzemný bez. Podzemný bez sa na moči parí a tým sa obkládá opuchlý, aby odpuchol. Lekvár zo zralých bobulí navarený jedia proti kašľu. — Olej z jáder napresovaný v malých dávkach užívajú na prečistenie.

Sambucus nigra L. Čierný bez. Pri evanj. fare na Turej Lúke videl som aj formu s bielymi bobuľami. Parenú bezovú kôru, naškrábanu z mladých výhonkov, prikladajú na „kňahnu", a túto okádzajú stračí nôžkou. Keď sa lichva po prvý raz na jar na pole vyháňa, koľko jej je kusov, toľko halúzek bezových zapichujú do hnoja a tam ich z maštale vyhadzovaným hnojom zahádžu: aby sa lichva darila a čarami kazená nebola.

Kto páli na ohništi bezové drevo, toho budú zuby boleť. — Zmyvková voda, keď odčarúvajú kravu, vylieva sa na šíp a bez. — Na opuchlinu, ktorá sa má nasbierať a vytiecť, prikladajú naškrabané