praobyvatelia obísť. Je síce neďaleko Hradiska na hrebeni vršku malá priehlbina, ktorá sa zdá byť zasypanou cisternou, kde vodomilné rastliny poukazujú, že pod tenkou vrstvou prsti voda býva, a pod vrškom je medzi roľami výmoľa s potôčkom, ktorý ale v sparnom lete vysychá. Pravda, keď tam za starodávna stála hustá hora, aj s vodou toho po-tôčka to ináče vyzeralo, a kde dnes len slabý prameň zostal, tam vtedy bol močiar s hojnými prameni, na ktorý aj dnes poukazujú miesta, riedko trsťou porastené. Z jednej výmole Srňanského Hája dostal som peknú bronzovú piku, len špicou ulomenú, a na Hradisku našiel som silno opatinovaný pliešok. Keď Bohuslavičania pred pár rokmi u päty južného svahu tohoto vršku na stavivo kameň lámali, odvalili s kusom skaly aj veľkú hrudu jílu, a tam našli plný hrnec rozličných bronzových, viac menej polámaných predmetov. Jak sa o tom náš agilný Stefko Svetský v Srní dozvedel, zaskočil si do blízkych Bohuslavíc, majiteľa toho hromadného nálezu vyhľadal a celý nález od neho kúpil a do martinského musea zaniesol. Keby sme mali v každej doline aspoň jednoho takého pozorného Stefka Svetského, mnoho vzácnych starobylých nálezov by bolo zachráněno. i mamutie kosti sa tam nachádzajú, jako aj v mohutnej vrstve jílu v Haluzickom jarku. Prechádzajúc sa krížom-krážom holým hrebeňom Srňanského Hája, natrafil som na dlhý v oblúku zohnutý útes organovým píšťalám podobných zkamenělých koralov, ktoré miestami zo zeme von trčia, a holou rukou v dosť hodných kusoch sa vylomiť dajú. Keď r. 1859 náš Dionys Stúr aj po Srňanskom Háji chodil a tu zo skál zkameněliny vyklepával, neprišiel na tento koralový útes. Bol som mu o ňom zprávu podal a kus tých koralov poslal. Ani novomestský apatekár E. Keller, ktorý pilno sbieral zkameněliny, ktorých plnú bednu poslal museu budapeštianskemu, o tých koraloch nevedel, ktoré sa mne len náhodou podarilo objaviť.

Spomenutia zasluhuje, že vo veľmi riedkej dubine, na kamenitej, vypráhlej pôde západného svahy Srňanského Hája, hojne rastie krásny, jemný ovsík Avena capillaris Mk. Je to dosiaľ jediné v Trenčiansku známe stanovisko tejto, okolo Stredozemného mora hojne rastúcej trávičky, ktorú ale v okolí Pezinka na viac stanoviskách, a to miestami v hojnosti som objavil. Aj tie najvypráhlejšie miesta nemajú byť obchádzané, lebo aj tam prekvapia často priateľa prírody vzácne nálezy, jako som to sám mnohoráz k„ mojej velikej radosti zkúsil. Nemôžem zabudnúť na slova Dionysa Štúra, ktoré mi bol povedal r. 1858, keď sa, idúc do Modry staručkého otca navštíviť, u mňa v Prešporku ustavil: že po úhoroch není hodno botanizovať, keďže úhory mávajú veľmi chudobnú floru. Ja som ale predsa ani úhory neobchádzal, a našiel som tam nejednu vzácnu rastlinu, jako vyše Z. Podhradia: Filago mixta Hol. (F. canescens X arvensis), Sagina apetata, Hypochoeris glabra a i. Vzácny miešanec (bastard) Filago mixta v tomto okolí na príhodných miestach všade medzi domnelými rodičmi sa nachodí, tak že som behom jednoho leta mohol 100 pekných exemplárov sobrať a Dr. Baenitzovi do Krá-ľovca (Königsberg v Prusku) pre jeho „Herbarium Europaeum" poslať. Tešilo ma, že nebohý Ján Bubela vo Vsetíne tiež tohoto miešanca po-zdejšie objavil. Na severnej, k Srňanskému Háju sbiehajúcej strane Turecka, jako aj na západnom boku Haluzickej Hájnice rastie dosť hojne