doby siahajúce pohanské pohrobisko, o čom svedčí tam vyorávaná pálená hlina, uhlie a popol, a aj jedna kamená sekerka tam nájdená bola.

Vo výmolách ľahkozvetrávajúceho liasového škvrnitého slinu nachádza sa mnoho druhov amonitov a úlomky belemnitov. Mal som v Bošáci čiperného chlapca, Jura Kusendu, ktorému som pár tých zkamenělin ukázal a riekol som mu, keď pri tých výmoľách kravy pásť bude, aby pozor dal na týchto nemých a predsa tak výmluvných svedkov, že aj tieto kraje kedysi dnom morským boly. On to aj ochotne robil a z tých výmoľ nadonášal mi mnoho zkamenělin, preto som ho žartom menoval mojím palaeontologóm. I čo som na okolí sám nasbieral, i z toho, čo mi môj Jurko bol nanosil, som čó peknejšie kusy navyberal a povestnému geologovi Dr. Uhligovi do Viedne poslal, ktorému sa táto júrska Fauna tak zapáčila, že mi písal, že naskore sám sa přijde do nášho kraja podívať. Ale darmo som sa tešil jeho návšteve, lebo nezadlho potom zomrel. Aj Dr. Zechenterovi som viac ráz tunajšie zkameněliny posielal, medzi nimi krásny otisk kapradu, ktorý bol vyklepaný z hrubozrného, žltkavého pieskovca, jaký sa vyorává vyše Podhradia na svahu Budišovej, kde sa často nachádzajú aj špirálovito stočené jádra Cerithií alebo im príbuzného druhu. Pravda, že Cerithia a kaprady nemohly spolu žiť, ale kde sa v terciérnom mori na dne hemžilo Ceri-thiami, ta mohly prúdy nausádzať úlomky kapradov.

Tam, kde Lysica sbieha k Bošáckym humnám, boly ešte 1863. roku zbytky vinohradov tak, jako aj ďalej na západ Bošácké a Lieskovské vinohrady, ale po nich nezostaly len slabé stopy v podobe osiralých, biednych viničov medzi krovinami. Nad bývalým Kusendovým vinohradom na vypráhlej vápenitej pôde rastie pekná nízka ruža, ktorú Dr. Borbás jako nový druh Rosa retinervis Borb. opísal. Ja ju držím za miešanca z R. pumila a R. canina povstalého; ale na prielohoch v dolinke pod tými vinohradniskami, jako aj ďalej na západ na opustených podlysických vinohradoch, dosť častá je Rosa collina Jacq. I táto bude bezpochyby bastardom veľkokvetej Rosa gallica a R. canina. Inde v celom okolí som týchto ružových, pekných miešancov nespozoroval. Lysica dostala svoje významné meno akiste preto, že na vrcholí bola lysá, bez lesa. Kdesi som bol čítal, že kde je predhistorické hradisko, tam býva často v blízkosti aj lysý lebo holý vrch, a s druhej strany vrch Baba. Tak pri Viedni Kahlenberg a Babenberg môžu sa vykladať jako Lysá Hora a Baba Hora. A tak je to i pri Hradiskách Podhradských, pri ktorých je s južnej strany Lysica a so severnej čnie vršek Baba, kde možno že obeti sa donášaly, lebo je tam veľmi silná vrstva spálenej hliny, ale výrobkov ruky ľudskej som tam žiadnych nenašiel.

Aj Lysica od komasácie podstupuje premenu, ale nie k svojmu a okolia prospechu, lebo jej husté kroviny na severnej a východnej strane, ktoré dodávaly jej na jar a v lete krásneho výzoru, sa z roka na rok viac klčujú a na role premieňajú, ktoré za pár rokov jaký taký úžitok vydajú, ale keď dážde prsť spláchnu, ostane tam pláňava. Skoda je tento pekný vršek pozbavovať drevín; radšej by to mohli nechať zrásť na horu. Mne sa bolo udelilo pri komasácii v blízkosti fary na vršku „Budišová" zvanom, dubinou, bučinou, lieštinou a jalovcom po-porastenom, 20 jutár pastviny. Predtým si tam ľudia sekávali letninu pre