str. 115
ovce a kozy, a tak kroviny boly zakrpatené. Keď tie dreviny maly pokoj, a ja som čo lepšie dubce a bučky sekerkou a nožom kliesnil a čistil, zrastało všetko k nemalej mojej radosti, lebo som myslel, že dochovám tam pre môjho nástupcu pekný kus dubovej a bukovej hory. A zmáhalo sa to očividome, že som o pár rokov mohol sa prechádzať medzi dub-cami a bučkami vzpriamený kráčajúc, a nemusel som sa prepchávať cez nízke, poprepletané kríčky. Už tam bolo na stá dubcov, hrubých jako rameno mužské, a bukov i jak noha v objemu. Ale mi flibustíri všetky moje nadeje zkazili! Lebo keď som raz o Jure (24. Apr.) vyšiel do tej mladej hôrky, aby som sa pokochal na pohľadu pekných stromkov, nemilo som bol prekvapený, keď sa mi už z ďaleká jarabelo medzi dub-cami, a prijdúc blíž, k velikému žiaľu som videl tie najrovnejšie a naj-peknejšie dubce s kôry olúpané. Takých odratých stromkov načítal som do 200. Vidiac, že hôrku tam nedochovám, a ju pred tými dráčmi ne-uchránim, nezbývalo mi iného, jako celú dubinu predať na kôrky. Nie toho by som si bol žiadal potrestať, ktorý tie dubce odieral, ale toho, kto tie kôrky kupoval za fatku, lebo ten dobre vedel, že predavač nemal takej dubiny, z ktorej by bol mohol garbiarovi kôrky na trieslo nosiť, ale že tajne cudzie duby dral. Myslel som, že aspoň buky sa dajú zachrániť, keďže bukové kôry sa nehodia pre garbiarov. Ale aj tu som sa sklamal, lebo buky čo peknejšie a rovnejšie mi zotínali-loptoši u samej zeme, tu na ojá, tu na rebriny, alebo na palivo. Nezbývalo mi iného, jako aj všetky buky na palivo predať. Keby to bolo malo pokoj, bola by tam dosiaľ krásna dubová a buková hora stála. Jahody, maliny, černice, divé čerešne a lieskovce slúžily deťom z dediny za pašu, a kvi-čelári tam lapávajú na sídla cez zimu kvíčaly a vyvážajú ich do Pešti z tohoto okolia v množstve.
Medzi Lysicou a Hradiskami leží dolinka Žlaby, na jejž hornom konci je parallelne s Lysicou sbiehajúci krovinatý vršek „Tatry" zvaný. Nemohol som sa dozvedieť, prečo práve tento nepatrný, podlhovatý kopec tak bol nazvaný. Dolinkou „Žlaby" sa tiahnú lúky, sady a terasovité jedna nad druhou ležiace dosť chatrné role, ichž valy sú vysadené ovocným stromovím, najviac slivami, ktoré v dobrom ovocnom roku o mnoho väčší úžitok donášajú majiteľom, než roličky samy. Prekvapuje pozorovateľa, že v krovinách týchto valov, blízko samej dediny, hneď z jara krásne červeno kvitnúci lýkovec (Daphne Mezereum) častejšie sa nachodí, než vo vzdialenejších horách. Tento kríček menujú tu „dievske drevo", preto, že si devy líca ličievajú šťavou jeho zralých bobulí, aby boly pekne červené. Dosť podivno sa to vyníma, že v Italii iná, veľmi jedovatá rastlina, ľulok (Atropa Belladonna), dáva v svojich bobuľách bledým tváram líčidlo, jako Slovenkám jedovatý lýkovec. O otrave lulkovými plody znám z tohoto okolia viac pádov, ale nikdy som nepočul, žeby sa boly vyskytly pády otravy lýkovcom.
Keď sa hore Zlabmi k západu kráča, přijde sa na rozsiahle kopanice „Rolincová" menované, ktoré ležia a rozkladajú sa na široko po obvodu povestných Hradísk. Tu všade vyorávajú sa i kamenné i bronzové predmety, tak jako aj po celých Hradiskách, šidla, ihly maličké šípy, srpy, gombíky s uškom, fibule, množstvo črepov, uhlia a popola. Keď som raz po daždi brázdou nedávno preoranou chodil, našiel som