peknú bronzovú, složitú retiazku, ktorá mohla kedysi slúžiť k spinaniu vlasov nad čelom jako diadém.

Už meno „Hradiská" ukazuje, že tu neni také malé hradisko jako Srňanské, ale že ich musí byt viac. A vec sa skutočne tak má. Najvyššie, s troch strán mohutným valom obohnané a od západu a východu priekopou ohraničené, od severu ale Hradištným Vŕškom strmo spadajúcim obmedzené, je iste aj najstaršie, lebo tu sa nachádzajú aj kamenné nástroje, bronzové predmety, ale nič zo železa. A násypy svedčia, že už pred ich nasypáním bola v ohrade osada, ktorá ohňom zkazu vzala, lebo hlboko v tých násypoch vykopáva sa mnoho črepov, uhlia a rozličných kostí. Barón Hoenning dal v mojej prítomnosti na severozápadnom rohu valu vyčnievajúci kopec prekopať, kde sa v hĺbke asi dvametrovej našlo ohnišťo, z kameňov bez malty naukladaných, a na ňom i okolo neho mnoho popola a úlomkov kostí, ale žiadne ľudské výrobky. Niže tohoto prvého hradiska, smerom k východu, je hradisko druhé, ohraničené severne malým vrškom „Bašta" řečeným, ktorý bol trojnásobným valom obehnaný. Keď bol Hradiská prezerať profesor Könyöki a tie valy sme prekopávali, našli sme tam veliký železný kľúč, pár železných šípov, jako by ich terajší Cigáň bol ukoval, a ktoré Konyöki vydáva za Tatarské, a dva široké železné sekáče, na konci me-siacovito zahnuté a na obe strany zaostrené, a jeden strieborný peniažek s vyrazeným obrazom havrana, v zobáku prsteň držiaceho; a čo bolo veľmi nápadné, jeden kvietnik hlinený s dierkou na dne, ale s vrchom do poly ulomeným. Toto všetko svedčí, že tento maličký kopec bol v stredoveku opevnený a obývaný, snáď v Tatárskom plene r. 1241. Na Bašte samej nenachádzajú sa bronzové predmety, ovšem ale na ro-ľách v bezprostrednej jej blízkosti. Tam som našiel pekné bronzové šidlo a spomenutý už diadem. Niže Bašty je „Marťákova Skala", ktorá je značne väčšia než Bašta, a že od severu a východu strmo spáda do doliny, tam ani valu nebolo, za to ale so strany južnej a západnej bol trojnásobný val. Tam sme vykopali asi 60 železných šípov, obruče, starobylé ostrohy, veľmi hrubý jelení paroh rozlomený, a jeden zubrí roh; na roli ale pod Marťákovou Skalou našiel Ján Stefko veliký bronzový kruh, bezpochyby okolo hrdla nosený, ktorý sa tiež dostal do martinského musea. Možno, že aj Marťákova Skala bola obývaná už v dobe predhistorickej; ale že v stredoveku opevnená a obývaná bola, to nepopierateľné dokazujú tam nájdené predmety. Ľud báji o pivniciach pokladmi naplnených pod touto skalou a o zlatých kačiciach, ktoré sa v isté časy ukazujú, a menuje i tie osoby, len nedávno zomrelé, ktoré tie kačice viděly a lapiť chcely, ale že zahřešily, kačice im zmizly z očí. Že praobyvatelia najvyšších Hradísk znali zlato, to dokazuje kúsok zlatého drôtu, ktorý som ztadiaľ dostal; že znali jantar a sklo, to dosvedčujú tam nájdené jantarové a sklenené, jako hrach veliké, perly. Ale tie Hradišťské pra-ženičky a naše pra-prababičky sa vedely už v predhistorickej dobe strojit a cifrovať; to poznávame z prevŕtaných, hlinených, vypálených guličiek, okolo hrdla nosených, z pekných, ornamentovaných, dlhých ihiel do vlasov a rozličných bronzových spôn (fibuli). Tieto starobylé fibule menuje tu náš ľud „spínadla"-mi. Mal som také emailované, s vloženými, lesklými kamienkami vykladané