nedal klčovať, lebo keď sa tam ovce budú pásť, o pár rokov sa celý svah premení na pusté štrkovisko, všetky vzácne rastliny tam vyhynú; kdežto jak kroviny nechá stáť, narastie mu tam pekná buková hora. Bol som mu za to veľmi povďačný, že Kameničné ďalej nedal klčovať, a ktorý botanik ta přijde, aj dnes tam najde všetky výš spomenuté vzácnosti. Na výbežku tohoto vršku je na dvoch miestach velice hojný maliník Rubus Schwarzen Hol. (R. bifrons Xtomentosus), ktorý bohato kvitne, ale len velice málo jednotlivých bobuliek nosí, ale nikdy ani jednej pravidelnej maliny nemáva a tým samým sa prezradzuje, že je miešancom (bastardom). Našiel som ho ešte na dvoch vzdialenejších miestach, ale aj tam je jalový, bárs kvety hojne máva. Vôbec je Bošácka dolina na maliníky veľmi bohatá. V krovinách nad Ostroluckého sala-šorn je taká pletenina rozmanitých foriem maliníkov, že jej páru treba pohľadať. Občas, aby získali pastvinu pre ovce, na jar tie husté hniezda maliníkové podpalujú, že všetko na popel zhorí až po zem; preto ale maliníky nie sú vykynožené. Ovce sa síce v prvý rok nemusia drápať medzi ostnatými šlahúnami maliníkov, a na popelom pohnojenej zemi aj trávička bujno podrastá; ale medzi trávou sa ukazujú, najprv jakoby bojazlivo a ostýchavo, aj výhonky z maliníkových, ohňom neumrtvených koreňov, ktoré sa vždy viac a bujnejšie po zemi rozliezajú, a na tretí rok je zase ten kus vypáleniska ešte hustejšie poprepletaný šlahúnami a včas kvetu poskytuje milovníkovi maliníkov úchvatný pohľad, kde si môže mnoho druhov a foriem dľa chuti navyberať, ale pri rezaní herbářových exemplárov musí dobrý pozor dávať, aby ku kvitnúcej vetvičke z toho istého koreňa vyrastený šlahún našiel a si ku kvetu aj kus šla-húna s vyvinutým listom urezal. Ze sa pritom hodnému dopichaniu vyhnúť nedá, a bezočivé ostne aj do šiat sa zadrapujú, samo sebou sa rozumie. Ostne v prstoch ulomené sa potom i za viac dní musia ihlou vyoperovať. Jak ale ovčiak po vypálení maleniska, keď sa nové výhonky ukazujú, ide im motykou na kožu a s koreňom ich vykopáva, nič mu to neosoží; lebo z úlomkov koreňa v skyprenej zemi ešte bezočivejšie a hustejšie vyrastajú. Vykynožiť by ich bolo možno len viacročným prekopávaním pôdy i viac ráz cez leto.

Od Kameničného až po moravskú hranicu tihnu sa krásne horské lúky, jako aj druhým bokom doliny od Lopeníka ku Predbošáčke, kde do hlavnej Bošáckej doliny ústi dolina od Vyškovca a Kykule sa tiah-núca, a botanikovi je len to ľúto, že všetky tieto vyšívaným kobercom lúk pokryté svahy za deň ani za dva pochodiť nemôže. Ale táto bohatá flóra tunajších horských lúk má svoju históriu. Keď sa najbližšia moravská dedina Brezová počiatkom XVII. storočia počala zakladať, vtedy v celej Bošáckej doline bolo len málo salašov, kam Bošáčania so svojimi ovcami a lichvou na leto vychádzali, a najväčšia čiastka úbočin bola horou porastená. V hustej hore nerastú ale tak mnohé a rozmanité druhy rastlín, jako na otvorených, nezastienených miestach. Cím viac sa hory klčovaly a kopaničiari na klčoviskách sa osádzali, tým rozmanitejšia a bohatšia flóra tu povstávala. Ale jako a zkadiaľ? Mnohých rastlín korene a semená v stíne hory len jakoby driemaly, ale jaknáhle sa im dostalo svetla a voľného priestoru, zo sna sa přebraly a za krátky čas dvoch liet zem pokryly; mnoho rastlinných semien do-