vialy vetry; ale kde sa vzaly Orchidey, zlatohlav (Lilium Martagon), Iris graminea, Rhinanthus angustifolius, Gentiana cruciata a spathulata, Saxifraga granulata, Prunella grandiflora a mnohé iné, ktoré tmavým horám vyhybujú? V Horném Kameničném je malá močarina medzi lúkami, cele vyplnená pušvorcom (Acorus Calamus). Nikto mi nevedel povedať, jako sa táto rastlina sem dostala. Len to mi hovorili, že nepamätajú, že by jej tu nebolo. Muselo to veľmi dávno byť, čo si ktorýsi kopaničiar do tejto močariny koreň pušvorca zasadil, a že sa rastline tu dobre darí, vyplnila celú močarinu, tu aj často kvitne, ale plody nikdy nenasádza. Inde v celom okolí jej neni.

Rozsiahle lúky „Bestinné" chovajú mnoho druhov vzácnych rastlín a trávy sú miestami tak bujné, že sa nimi človek ledvá přebrodí. V doline u samých chotárnych uhorsko-moravských šiancov sú aj suchšie lúky, kde rastie Scorzonera purpurea. Pri samej hranici bol Mizerákov mlyn, ktorý je ale dávno už rozválaný. Od toho mlyna k východu přijde sa na kopanice „Mravcových" na svahu Lopeníka sa rozkladajúce. Lo-peník nosí na vrcholí velikú lúku a hraničný šianec ho rozděluje medzi Uhrami a Moravou. S vrchu Lopeníka je rozkošný výhľad na všetky strany, a cez kopanice Grúň schádza sa k Predbošáčke, kde školy katolícka, evanjelická a štátna stoja, a je tam aj mlyn a pár domov pohromade, že tvoria celú malú dedinku, ktorá má aj svojho Cigáňa. Keď ma raz páni Rybák a maliar Ritter boli navštívili a žiadali si kopanice vidieť, zaviedol som ich až vyše Predbošáčky. Cigáňska chalupa' a vedľa nej z listnatých haluzí sostavený pavillon, i ri ktorom Cigáň práve uhlie pálil, tak sa Ritterovi zapáčily, že si to odfotografoval na pamiatku svojej návštevy kopaníc Bošáckych. Od Predbošáčky k severovýchodu tiahne sa druhá vetev Bošáckej doliny až po Vyškovec, ktorý je už v Morave. I do tejto dlhej doliny s oboch bokov sbiehajú menšie dolinky s kopanickými domy a množstvom znamenitých lúk. V tejto doline, vyše Ochodnického mlyna je výdatný prameň dobrej kyselej vody, ktorú kopaničiari rádi pijávajú, a asi na 100 krokov od nej je na íúke iný prameň kyseľky, ku ktorému ale ani chodníka neni, preto že ta ľudia nechodia. Okolo tohoto prameňa je nausádzaný vápenný tuff, na ktorom som raz našiel veľmi mnoho krásneho, plodonosného mochu, z ktorého som pár štipcov vytiahol a povestnému bryologovi Jakubovi Juratzkovi do Viedne poslal, ktorý ma obratom pošty upovedomil, že ten moch je Meesea Albertini, a toto stanovisko jediné dosial známe v celom moc-nárstve; a že si z toho mochu žiadal ešte viac exemplárov, zabehol som ta a hodnú zásobu mu z neho poslal. Posledných asi 20 exemplárov tejto Meesea Albertini dostalo sa s mojím herbárom mochov do Sedmo-hradského musea. Keď som bol v auguste 1915 na pár dní v Podhradí, počul som, že jeden peštianský botanik hľadal po kopaniciach mnou tam objavené vzácne druhy rastlín, a že sa vypytoval na kyseľku, tuffom obrúbenú. A bol aj pri tej dobrej kyseľke, kde však tuffu nevídať, a tú druhú s tuffom, pre vysoké trávy nezbadal. Pán Dr. Gáyer, kr. sudca z Czell-Dömölku, teraz jako nadporučík vojenskú službu pri prešporskom komande konajúci, veľmi dobrý a v objavovaní rastlín šťastlivý botanik, mi bol v oktobri minulého roku písal, že sa v lete 1917 stroja dvaja peštianskí botanici pp. Dr. Degen a Dr. Andrassovský do Bo-