Súpis II. 402. pod. Cod. E,ev. s. 89 = Súpis II. 219, a kraluje, ak ňezomreu ažposjal (Prost. Záh. III. 355), pod. ib. 180 (plur.)ib. IV. 45 (plur.) Cod. div. arch. A č. 17. str. 73, Povesti VIII—X. str. 56 = Súpis I. 308, a može byt, že ag dosgaxi žige a králuge, ak neumreu (ib. I. 306), Súpis

I. 313, 318, Czambel 293, Dobšinský VI. 74, Prost. Záb. Brat. I. 306 = Súpis II. 233, a von s nó posäl žije, ak nezomrel (Cod Rev. A 46a) (Pod. Súpis II. 257), a tak žili, kým neumreli, Preston. Záb. IV. 193 a jinde. Stejně také tak končí zhusta povídky tištěné ve sbírce Škultéty-Dob-šinského č. 29, „Víťaz kuchta": a panuje až do teraz, ak nezomrel, č. 33. „Vintalko": potom žili, kraľovali a kraľujú ak nepomreli až dosiaľ, č. 26 „od tých čias žil pastierik ako mocný kráľ i so svojou ženičkou a až len vohako ta nepomreli, žijú i podnes", (Pod. Proston. Záb. 130. Skult. Dobš.). 23: on ostal kráľom a ona žila s ním a panovali šťastne a dlho — sám Pán Boh vie, dokedy — a jinde. Pod. Cod. Div. auct. A 25 č. 5. U Bož. Němcové II. č. 45 str. 113 „Berana" pozměněno: Kdyby byli neumřeli, mohli žiti ještě — Škult. Dobš. č. 39 „Sirota": a žijú až podnes, ak ešte žijú; ak umreli, umreli, (pod. Nár. Záb. 1845— 46 str. 29—34).

Tento závěrek má různé další variace: Prost. Záb. V. 217: a potom živi boľi za dlhje letá, dokjal nezomreli a dokjal v zemi zakopaní, kďe spohi ľežali, ňezhniľi.

Skult. Dobš. č. 15: „Chorý král": Janko so sVojou Aničkou žili už potom v radosti, na tých tátošoch sa nosievali, a nosia sa na nich až podnes, ak nepomreli. Pod. a rozšířeno Prost. Záb. IV. 38 = Súpis

II. 324.

Dobšinský I. 96 „Divotvorný lovec": a žijú až podnes, ak eště vždy majú z čoho.

Skult. Dobš. č. 54 „Kozičky"': a tak sa potom s tým jedným tešievala a teší sa (v rkpe bylo prežíva) až dosial ak nezomrela. Povídka „O Maj-leňe" (Cod. Rev. C 37) končí se: hosťinu velku dau, svaďbovali sa, a žili dlho pěkně v láske a pokore eště snad i teraz žijú, keď nepomreli.— A žili a kralovali veľmi dlho á kdo vje, či ňekralujú ďakde aj podnes ak nepomreli (Codex div. auct. A 42 = Súpis II. 348).

A tak žili a žijú až posjal v pokoji a bázni božej, ak nepomreli (Prcst. Záb. IV. 190 == Súpis II. 434).

Pořídku jinak: a tak sa šeci spolu radovali a radujú sa i teraz, bo tam dobrje časy nikdaj viac ňepoininú. A ten královic mladí i tá krále-vičovna panujú nad všetkími krajinami (Dobšinský = Súpis II. 459).

Czambel 274 č. 144: i ohňa jim dal, a oni mu podzekovali a od něho odešli a peču svojeho zajaca ešče i teraz, ked ho už nezedli. A smútili sa šeci spolu aj celo mesto aj do čilka maju zármutok, až neumreli (Súpis II. 307).

Slov. Pohľ. XVI, 214 „Baba, dcéra a kočka": a tak tedy šly na klásky a nepomrzly-li, sbírají je dosud na zemi pomrzlé a zasněžené.

Procházka str. 71, z Trenčanska: V Liptove Janosika zabili. Za to okres liptovský musel placie 50 zl., že ho nemali zabijać, pokutu ročně ke králu, dokel takého zas nevychovajú. Posuc musija placie.

S nevelkou obměnou končí povídka z Liptova (25 č. 4 str. 61 = Súpis II. 408) „i žiju až pokim ich Pánboh na tejto zemi držau". Jedno-