Dnes si už naši výšivkári nariekajú: ceny klesly, tlačí ich rozličná konkurrencia, a odbyt slabý, tak že celý kraj prejde, krčiac sa pod svojím, batôžkom o hlade a smäde, i bez. slušného nocľahu, čo sotva predá zásterku alebo nejaké prestieradlo. V Cechách a na Morave vystupujú už i v novinách proti týmto Slovákom, ktorí „potulují se po našich (českých); městech", aby zamedzili im ich „velkó obchody".

„Důtklivá výstraha" česká proti našim slovenským výšivkárom trpko sa nás dotkla, lebo zakládá sa na nepravde.

Konštatujem, že nie mi je známo, že by Židia v Trnave, Piešťanoch, Vŕbovom, Senici alebo kde-inde v, tých krajoch dávali výšivky slo-, venskó na strojoch napodobňovať; videl som ich sklady, ale takého tovaru som u nich nepohádal. Čomu konečne sa divím, že sa tak dosiaľ, nestalo. Tým menej stretol som sa so Slovákmi, že by v batohoch svoj'ich strojové výšivky predávali. Ostatne rozdiel medzi výšivkou ručnou a strojovou je tak velice nápadný, že to každý človek i bez „vážnej znalosti" ľahko rozoznať môže a podomoví predavači slovenskí ani pomysleť nemohli na tak zrejmé klamstvo, menovite keď dnes už na všetky strany na samých „vážených znalcov" sa potkýnajú.

. Židom vyhotovujú výšivky všade ženy slovenské, Židia im len materiál a inštrukciu dávajú. Ornament je čisto slovenský, ovšem v priveľkých rozmeroch držaný, Židmi na zovňajší effekt vypočítaný, technicky prevedený dosť chatrne — jarmočný tovar, farba preto červená a modrá, že je charakteristicky slovenská, ale i preto, že obe v prádle sú trváce. Slováci vyhotovujú si výšivky pre svoj potulný obchod aj samostatne, totižto jedni pracujú, druhí putujú, len materiál kupujú od židovských kupcov. Bzinčania ich síce doma nevyhotovujú, ale už hotové zakupujú, aby na nich vo svete mohli si niečo zarobiť. Nechže im ten zárobček nikto nezávidí! Výšivky tieto tedy nezasluhujú, aby ich „vážený" pán „znalec" maďarskými alebo maďarsko-židovskými prezýval. Ba švindl je, keď ich priekupci v Budapešti a vo Viedni za m a-ď a r s k é vydávajú a predávajú a tak im pravý slovenský pôvod upierajú.

Nechže tedy toho „potulného Slováčka" vážený pán znalec, až k nemu zavíta, z domu nevyhodí — ako nevyhodí drotára, ktorý svoj tovar skutočne kdekade nakúpi, — ale radšej dobrotivé uvíta, nejakú tú „maďarskú" výšivku od neho odkúpi, aj tej slivovičky za kalíšek si glgne. Upozorňujem ďalej pána „znalca", že taká obec, ktorá má „mnoho Slováků", nemôže byť u nás maďarskou. Obec ktorú on myslí, nemá ani jediného Maďara, ale skutočne mnoho Slovákov, z ktorých ani jeden maďarsky slova nerozumie; táto obec je číro-čisto slovenská, leží v Nitrianskej stolici, pol hodiny od Nového Mesta na Váhom a volá sa Horné Bzince. Úradná štatistika maďarská prekrstila jej meno na Felsö-Bottfalu, a z toho celý ten omyl p. znalca, ktorý ju menuje Felsöhottfallu a maďarskú obec v nej videť domnieva sa.

Jestli českí podnikatelia^ na ktorých sa vážený pán znalec obracia, myslia, že by na „moravském Slovácku aneb Valašsku" založený „prú-