str. 225
36. Vzájomné milovanie. Variant Kollár, I., str. 21. p. (Viz níže
5.. 49.)
V šírém poli hruška, od vrchu zelená, Pod ňou sedí Janko, s Kačenkou v karty
hrá.
Tak sa oni hrali, až sa rozihrali, Od veľkej ľúbosti do spania sa dali. Vstaň, Kačenko, hore, už si sa vyspala! ídz ty kravy dojiť, čo ti manka dala. Všetko mám schystané, ten krotek na
pôde:
Bože môj, otče môj! chtože mi preň
pôjde?
Pošlém si já, poslem, svojeho milého: Ten mi snese hrotek s pôdy vysokého. Z hlbokej doliny sniažek poletuje: Čo mi ten môj milý toľko' odkazuje? Odkazuje s dola; milá duša moja, Či ti pasíruje tá mnešícká strova? Však mi pasíruje smutne, nevesele, Za ťebou, duša má, moje potešenie. Kdybych ťa nevidel, moja milá, týden': Veruby som myslel, že o rozum prijdem.*)
|
37. Chodníčky k milej. Variant Kollár, L, str. 218, č. 5. má á sloky, tu tén dve. Pod Javorníčky Štyri chonníčky
K méj milej; či o pol noci, Či po pol noci,
Traflm k nej! Pod Javorníčky Štyri chodníčky,
Cestička;
Už som ťa zabol, Aj zapomenul, Anička!
|
38. Prekazená láska.
Bola mi volička, íci za Janíčka: Ale mi nedala tá moja mamička. Tá moja mamička neverí ma hľadať, Za švárnymi chlapci nedá mi zavierať. Za švárnym mi nedá, za škaredým káže: Bože môj, otče môj! s kýmže mi svet
sváže?
Sváže mi ho, sváže, s nejakú ohavú, Čo já s nim nebudem aui len hodzinu. Hodzina mi je deň, a deň mi je týden, Týden mi je rokom, s nemilým človekom. Račej budem s milým tvrdú skalu lámať, Jako s tým nemilým pod lipku sedávať! Fijalenka modrá, na čo ťa je koreň? Keď ťa ten nenosí, chto je teba hoden. Rozmarín zelený, na čo ťa je hrada? Keď ťa ten nenosí, koho já mám rada. Sekerenka, pantok, nesce rúbať duby: Ťažko je miluvať, chto koho neľúbi! Já som taká bola, čo som neľúbila: Pán Bôh dal, pán Boh vzal: ostala som
sama.
Ostala som sama, jako hruška v poli, Keď hrušky obere: sama smutná stojí.
|
39. Uplakaná frajerečka.
„Dobrý večer, moja frajerečka! čože plačú tvé čierne očičká? Čože plačú tvé čierne očičká, Zalievajú tvé červené líčka?" „„Jako že bych, milý, neplakala? Keď mi včera tvá mať odkázala: Že ma ona za nevestu nesce, Ani že ty ku nám chodziť nesmieš. Ale bych ti, milý, vinšuvala: Aby tvá mať za mnú banuvala!""
|
Z netištěných zápisků Krolmusových.
Podává Dr. Čeněk Zíbrt.
Další sešit má nadpis : „D e n n í k r. 1860. V á c s 1. K r o 1 m u s a". Podrobně zapisuje Krolmus zprávy o své činnosti při vyhledávání mohyl, pohřebišť.
Poza. Tu sú patrne dve piesne v jednu spojené; ale v Bošáckej doline, len s nepatrnými varianty, táto osnova
celá sa spieva.
|
