vám snese jiný. Krákoře, na dvoře, na zeleném proutku. Ten proutek se otočí, korbel piva (var. vína) natočí. Jen Vy páni, píte, jen se neopité. Skoč, panno, do vody pro červené jahody. Proč pak bych tam skákala, svou sukničku máchala, kde pak bych ji usušila? U pana Víta. Vít není doma, jel do Berouna, pro dva skopce, pro třetího berana. Sněd ho do rána i s chlupama. Pán mele mouku v bílém klobouku. Paní zase krupici v chocholaté čepici. Co námele, to prodá. Co ukradne, to schová.

Píseň : Tamhle jeden p i v o v á r e k, zůstává v něm Václav Sládek atd. Váša se lidu ptá: Ukažte mi cestičku, kudy vedly mou Dor-ničku. Cestička je ušlapaná, rozmarinkou vypladáaa. Přikrejte mně krev červenou, aL nad ní vrány nekváčou. Jedna vrána zakvákala, Vášu sládka rozplakala. Všecky vrány zakvákaly, tři mládence rozplakaly.

(Dokončení.)

Kto nezná, čo bola tá třináctá škola, tomu sdělím, že to bola taká škola: keď vychodil ju mužský, stal sa Černakňažníkom, keď vychodila ju ženská, stala sa vedomkyňou, vešticou, alebo, jedným slovom: strygou.

Černokňažníci vedeli a vedia (lebo icli ešte, vraj, jesto po svete) aj búrku, príval a hrmavicu privolať a zažehnat. To že vyčítajú z kníh, ktoré nosia pri sebe po horách a tam z nich čítajú. Chodia aj čo vandrovníci po medzi l'udí a kde nezpáčí sa im, že nedostanú almužnu, pomstia sa a pošlú hromobitie, príval a povodeň. Oni vozia alebo nosia sa na šiarkanóvi, alebo ozrutnom hadovi. Takého hada, vraj, vídali ludia i na Píle po niže dediny v močarine pod Kepištím zvanej. No, na Píle vedia mu spôsob, neškodným spraviť jeho zúrenie: keď vidia, že ide búrka, že oblaky sháňaju sa po nebi, dajú rýchlo zvoniť na všetkých zvonech, medzi inými zvonmi vyniká malý, 79 funtový zvon, „štenok" (šteňa), pre jeho ostrý, prenikavý hlas takto zvaný. Hlas tohoto „štenoka" černokňažníci vystáť nemôžu (bezpochyby sú muzikálni), a preto tiahnú ďalej na svojich hadích tátošoch, ta, do tisovskích hor, kde svobodné šarapatia dľa ľubovôle. Na Klenovci vídať, vraj, takích Černokňažníkov hneď na „Meríndovej", hneď na Pradidovom (snáď Pradědovo?) alebo na Oltárnom.

A strygy ? (kameň im v ušoch, aby nepočuly), to sú stvory, ako dobre viete, veľmi nebezpečné. Jesto pravda, aj také, ktoré svojou vedomosťou ľudom a statku pomáhajú, ale druhé len škodia, kde môžu a sú obyčajne s tým zlým vo veľmi úzkom spojení.

Takú, hľa, čo tú trináctu školu vychodila, vzal si jeden mladý pán za manželku. Aj ona bola pekná a mladá, — lebo nie všetky strygy sú