staré a škaredé — a bola k tomu aj z dobrej famílie. Radi mali sa títo dvaja mladi ľudia za dakoľko, ale čože, keď mu ona nikdy pri stole jesť nechcela. Ani obed, ani večera, ani žiadne jedlo nechutilo jej doma. Jedla len tak ako „na prezrek". A nie len to, ale mladá pani chodila každú noc z domu a nik nevedel, kam podela sa. Nepáčilo sa to mladému pánovi a on umienil si dostrípať ženu, kam pojde zase budúcej noci. Ako tedy zase odišla, pobral sa on tíško za ňou a šiel, — až prišli na cintorín. Tam na ňu čakala druhá stryga, tá „hyena nezbedná" a keď pani sú tam bola, začaly obe vyhrabával mrtvé telá — a — nástojte: ony ich žraly!

„Tak ty tedy zato doma jiesť nechceš," pomyslel si muž v tichosti, ale nepovedal nič, lebo sa bál, ale odišiel smutný domov a akoby nič, ľahol si spať. Po chvíli príde domov žena, nahne sa nad muža, že či spí — a on staval sa tak, a;koby spal — a keď videla, že spí, ľahla si aj ona a spala, chrápala, až do bieleho dňa.

Ráno vstali, ako obyčajne, ona frištik ani neokúsila, ale on na teraz nepovedal ani slova. Len keď na obed zase jiesť nechcela, povie na veľa muž:

„Tak, tebe doma nechutí pri mužovom stole s ním, ako svedčí sa na poriadnu ženu, ale na cintoríne mrtvé telá žrať, to vidí sa ti lepšie!" Keď to pani počula, rozhnevala sa náramne i vzala pohár, z ktorého pila, napľula doň a ešte dač i povedala a vyliala naň s týmito slovami: „Buď psom." V tom okamžení stal sa mladý pán pekným psíkom a vyběhnul dveřmi von.

Na ulici sedela chudobná žena a predávala všeličo, tak ako aj dnes'predávajú ženy (dnes ich volajú „kofami") na námestí. Sedela tam, a že bola sprostá, neučená, oklamal ju, kto chcel. Nuž trápila sa, ako mohla a ako tak sedí, pribehne k nej pekný psík a túli sa ku nej. Ona pohladkala ho rukou a rečie: „Čí že si, aký si mi pekný!" Psík pozrel na ňu svojimi mudrími očkami a ona dojatá tým pohľadom, umienila si podržať psíka u seba, do tedy, kym nebude sa hlásiť majiteľ. A to tým viac, lebo psík, za každým, keď prišiel dakto kupovať, pozrel na peniaze a keď videl planý peniaz, labkou odstrčil ho na bok, i pozrel na ženičku i zavrtěl hlavou, aby ho nevzala. Predavačka vytečená nad týmto zriedkavým psíkom, nepustila ho nikdy od seba, chovala ho dobre a bolo dobre i jemu i jej.

Len raz, po nečase, pošle jedna pani svoju služobnú kúpiť niečo od tejto ženy. Ženička vyslúžila ochotne posla a bere peniaze i ukáže psíkovi. Psík priskočí, pozre na peniaze, vidí falošný i odhodie ho labkou preč. Predavačka peniaz neprijala, kým slúžka nedoniesla druhý. Doma rozprávala to slúžka panej. Táto v udivení nad týmto zjavom, poslala ku tej istej ženičke, aby jej vydala toho psíka. Ale chudobná ženička odkázala, že si ona psíka veru nevydá.

Na veľa, na veľa, išla tá pani ku tej predavačke sama. A to tá pani bola tú trináctu školu vyučená, — ale nerobila zle ľudom ani