zvieraťom, radšej spomáhala, kde mohla. Hneď ona vedela, že je to pes nie ako pes.

. I-prišla ku tej chudobnej žene a zočiac psíka opýta sa ho: „Však ty bol si človekom?" Psík pokýval hlávkou, že áno. „A či by si rád bol tým, čím si bol predtýmto?" opytuje sa pani. Psík zase pokýva hlavou, že áno. „No, dobre." Povie pani, vezme pohár s vodou a to isté, čo tá narobila, i táto vykonala a riekla: „Buď človekom." V tom okamžení stal sa psík tým pekným mladým pánom, akým býval dosial. „A teraz povedz mi, kto ťa psom urobil?" „Žena," odvetil mladý pán. „A čiby si rád vyvŕšiť (pomstiť) sa na nej za to?" „Rád," povedal mladý pán. „No, keď je tak, tu máš tento pohár s vodou a urobíš ju tým, čím ju chceš mať. Čím chceš, aby bola?" „Nech bude peknou, bujnou paripou, aby mohol som nosiť sa na nej." „Tak tu máš tento kantárik a tú vodu a iď domov. Tvoja žena má „triečky" (trú konope). Ona stojí pri nich, obrátená chrbtom do vrát. Ty přijdi po tichu k nej, vylej vodu na ňu a povedz: buď paripou a pritom, aby ti neušla, hoď ten kantár na ňu. Potom už môžeš robiť s ňou, čo chceš."

Mladý pán poďakoval sa pekne, vzal tie veci a išiel rovno domov. Všetko tak bolo, ako mu pani predpovedala — a on všetko tak aj urobil. Keď ju už mal chytenú na kantáre, zaviedol ju do maštale a predložil jej slamy. „Na," povedá, „žer slamu."

Časom osedlal si ju a nosil sa na nej. Keď ho shodiť chcela, šibal ju a pichal ostrohami do bokov, len jej tak krú tiekla, ale on nemal smilovanie.

Tak že nosil sa na nej, chodil po krajine, až prišiel raz pred kráľovský zámok. Kráľ vyzeral von oblokom, i zazrel jazdca i s koňom. Hneď si toho pána predvolal pred seba a spýtal sa, prečo mrzká on tú krásnu paripu tak nemilosrdne ?

Pán vyrozprával kráľovi všetko od počiatku, a kráľ shrozený nad tým, že sa takýmu zlu učia v tej trináctej škole, vydal taký rozkaz, aby ' hneď a hneď zrušili tú trináctu školu.

Od tedy třináctá škola nejestvuje viac, ale strýgj vraj, ešte jesto na svete dosť.

1. My zrne nebývaly tak nastrojený za stárky (pjrvní děvčata o posvícení) ani za nevěsty, jak včil, ále kde; prv to tak nebylo! Já sem měla zástěru černú a modr}' harasky u ní, sukňu bavlnku (silná látka bílá. s černými proužky), pantle žádný! Dyž to bylo v lítě, šla