str. 339
Narodnie piesne slovenské.
Sebral Joz. Ľ. Holuby.
51. Mariánek.
Na záhumní,.na záhonku,
Zasála má milá mariánku
Mariánček pekný, kvítlýl
Už sme my, má milá, spolu zvyklí.
|
52. Čierne oči.
Konopa, konopa, zelená konopa!
Chto na naše okénečko dnes večer
zachlopá?
Zachlopá, zachlopá,' šuhajko volací;
Lebo sa mu zaľúbiíy moje čierne' oči.
Oči moje, oči, jako ty trnečky,
Nespaly mi tejto noci ani hodzinečky.
Nespaly, nespaly, ani spať nebudu:
Veru moje čierne oči na spanie zabudli
Oči moje, oči, jako len to nebe,
Mbá-i sa, môj šuhajko, ľúbá-i sa tebe?
Mne by sa rubily, keby mi sľúbily!
I Ale. kecT mi sľúbiť nescá: nech sú
ony, čie scá! .
|
53. Žiaľ opusteného od milej.
Ach Javorník, Javorník!
Pod Javorniček chodník;
Už sa nám dievča vydalo:
Kde my budeme chodiť?
?? som ti urobila,
že sa tak na mňa hneváš?
Pred každým ma ohováraš,
Že ty mňa len tak necháš.
To sa môže ľahko stať,
Že sa môžme tak nechať!
Ale tebe ľúto bude.
Keď ma vidíš s iným stáť.
Šla Anička na sobáš,
A Janíčko v okne stál!
Od žalosti, od ľútosti
Na mamičku zavolal:
Ach, mamičko, mamko má!
Idzte mi pre malára;
Nech mi ju on vymaluje,
Pred mojíma očima!
|
54. O lúčení.
Pod mestskými vinohrady tráva zelená;
Žala ju tam moja milá, celá zmorená.
KecT do konca prežala, přežalostné
plakala,
Videla tam strom zelený, s ním sa lučila.
Hento je ten strom zelený, hento je
ten ščep,
čo som sa já lúčievala s milým najposlied.
KecT sme samy lúčili, oby dva sme
plakali,
Oba sme si b'elym šátkom slzy ztierali.
|
55. Hrdá dievka.
Mala som frajerov, jako žid korenia
Všetci boli ke mne, len jeden ode mňa.
Šuhajko si myslí, že ho já rada mám:
Já takých frajerov za dvere odkladám
Šuhajko si dvorí, že má kone, voly:
A já si povolím, že mu neotvorím.
Šuhajko si myslí, že sa mu já prosím:
Já takých frajerov pod podkovkú nosím!
|
56. Kňaz.
Chodzi kňaz po dvore, dziéča šaty pere;
Hocľa knižku na stoličku, k dziéčaci
sa bere.
A dzie'ča povedá, že povie materi.
Nepovedaj, má dzevenko, já som kňaz
takový.
Keds ty kňaz, budz ty kňaz, čítaj
paternoster;
Švárnym dziečencom pokoj daj, opatruj
si kosteľ!
|
57. ľa sáčka pávov
Kde si bola, •/. Anuleuka moja? •/.'/.
Nebolo ťa •/. včera večer doma. :/. ¦/.
ľásla som ja ¦•/. na doline pávy, ¦/. ¦/.
Kde nebolo •/. sedem rokov trávy. ¦/. ¦/.
Na ten ôsmy ¦/ ďatelinka zrástla, •/.¦/.
Tam som si ja •/. pávikov napásla. ¦/, /.
|
58. Obrázek.
Variant Kollár L, str. 241, č. 5.
Bošácky pán farár kázeň káže,
Rozdáva obrázky, ruky váze.
A ja na tú kázeň predca pôjdem,
A ja si obrázček pýtať budem
Dám si ho do knižky: nesmestí sa;
Dám si ho do truhly: zadusí sa;
Dám ho pod okénko, sednem k nemu:
Dá mi on huběnku, a ja jemu.
|
|
